Ján Mizerák, riaditeľ Štátnej ochrany prírody
BRATISLAVA - Šéf štátnej ochrany prírody Ján Mizerák tvrdí, že polovicu slovenských medveďov by bolo potrebné zastreliť. Šelmy sa totiž podľa neho príliš premnožili. Podľa odhadov žije na Slovensku asi 800 kusov týchto chránených zvierat. Ochranári z mimovládnych organizácií však v minulosti tvrdili, že už v súčasnosti sa medveďov strieľa príliš veľa.
"Polovica z toho, čo máme v súčasnosti," odpovedal Mizerák na otázku ČTK, koľko medveďov by v slovenských horách malo žiť. Zvieratá sú podľa neho nielen premnožené, ale taktiež čelia nevhodnému pomeru samcov a samíc a zdravotným ťažkostiam.
Mizerák si preto myslí, že by sa mal aj zjednodušiť spôsob lovu. Na rozdiel od súčasných pravidiel by sa podľa neho malo povoliť lákať medveďa na mäsovú návnadu. Upozorňoval tiež, že medveďov, ktorí vyberajú odpadky pri ľudských obydliach, niet kam umiestniť.
"Aký je to chránený živočích, keď ho nikto nechce," dodal Mizerák, podľa ktorého mali napríklad ochranári veľké ťažkosti nájsť nový domov pre medveďa nedávno odchyteného v Tatrách. Zoologické záhrady totiž zviera nechceli.
Mimovládni ochranári v minulosti tvrdili, že do života medveďov by sa malo zasahovať čo najmenej. Argumentovali aj tým, že útokov na ľudí v posledných rokoch nepribudlo, hoci sa ulovila väčšinou menej ako polovica zvierat určených na odstrel. Šelmy v priemere zaútočia na jedného až dvoch ľudí ročne.
O počte slovenských medveďov navyše podľa šéfa lesoochranárskeho združenia Vlk Juraja Lukáča neexistujú žiadne presnejšie údaje. Preto by sa mal odstrel medveďov, s výnimkou problémových, zastaviť úplne, povedal ochranár. "Medveď je celoročne chránené zviera a u nás sa pri povoľovaní výnimiek na (odstrel) medveďa porušujú zákony. Žaloba na ministerstvo životného prostredia je už pripravená," dodal Lukáč.
Mizerák oponoval, že lesy na Slovensku sú zasiahnuté ľudskou činnosťou do takej miery, že ich už nemožno nechať bez regulačných zásahov. Na útoky medveďov, ale aj vlkov sa v minulosti sťažovali napríklad majitelia dobytka či oviec.
V Česku sa na rozdiel od Slovenska podľa dostupných informácií medvede vôbec nevyskytovali. V posledných rokoch sa však na územie Moravy dostalo niekoľko jedincov zo Slovenska.
Mizerák si preto myslí, že by sa mal aj zjednodušiť spôsob lovu. Na rozdiel od súčasných pravidiel by sa podľa neho malo povoliť lákať medveďa na mäsovú návnadu. Upozorňoval tiež, že medveďov, ktorí vyberajú odpadky pri ľudských obydliach, niet kam umiestniť.
"Aký je to chránený živočích, keď ho nikto nechce," dodal Mizerák, podľa ktorého mali napríklad ochranári veľké ťažkosti nájsť nový domov pre medveďa nedávno odchyteného v Tatrách. Zoologické záhrady totiž zviera nechceli.
Mimovládni ochranári v minulosti tvrdili, že do života medveďov by sa malo zasahovať čo najmenej. Argumentovali aj tým, že útokov na ľudí v posledných rokoch nepribudlo, hoci sa ulovila väčšinou menej ako polovica zvierat určených na odstrel. Šelmy v priemere zaútočia na jedného až dvoch ľudí ročne.
O počte slovenských medveďov navyše podľa šéfa lesoochranárskeho združenia Vlk Juraja Lukáča neexistujú žiadne presnejšie údaje. Preto by sa mal odstrel medveďov, s výnimkou problémových, zastaviť úplne, povedal ochranár. "Medveď je celoročne chránené zviera a u nás sa pri povoľovaní výnimiek na (odstrel) medveďa porušujú zákony. Žaloba na ministerstvo životného prostredia je už pripravená," dodal Lukáč.
Mizerák oponoval, že lesy na Slovensku sú zasiahnuté ľudskou činnosťou do takej miery, že ich už nemožno nechať bez regulačných zásahov. Na útoky medveďov, ale aj vlkov sa v minulosti sťažovali napríklad majitelia dobytka či oviec.
V Česku sa na rozdiel od Slovenska podľa dostupných informácií medvede vôbec nevyskytovali. V posledných rokoch sa však na územie Moravy dostalo niekoľko jedincov zo Slovenska.
