NOVÁ BAŇA – Začiatkom 18. storočia prišiel do Novej Bane chýrny anglický konštruktér Izák Potter, aby pomohol uhorskému baníctvu postaviť sa na nohy. Potter na území Slovenska postavil fenomenálny stroj, nad ktorým žasol celý vtedajší svet a jeho funkčný pohyblivý model je dodnes považovaný za unikát Pohronského múzea v Novej Bani.
Ako pre Topky vysvetlila Katarína Konečná, riaditeľka Pohronského múzea v Novej Bani, najväčším problémom rozvoja baníctva v Novej Bani bola podzemná voda. „Situácia bola natoľko vážna, že v druhom desaťročí 18. storočia tu bolo baníctvo na pokraji zániku. Na dlhšie obdobie ho však zachránila stavba ohňového atmosférického stroja,“ priblížila.
Najbizarnejšie vynálezy, ktoré chceli zmeniť ľudstvo: Elektrošokové chudnutie pre ženy
V týchto neľahkých časoch prišiel zásluhou cisárskeho strojmajstra Jozefa Emanuela Fischera na územie Slovenska anglický konštruktér Izák Potter, aby tu svojimi schopnosťami pozdvihol uhorské baníctvo. Potter pochádzal z rodiny, ktorá sa venovala stavbe atmosférických strojov.
Vynález britského študenta (22) dokáže zachrániť milióny životov: A nechce zaň žiadne peniaze!
Do Uhorska prišiel Potter okolo roku 1720 a prvý „ohňový“ stroj na území strednej Európy postavil v malej stredoslovenskej obci Nová Baňa. Celý projekt financovala uhorská Dvorská komora, ktorá dala konštruktérovi šesť až osem mesiacov na jeho zhotovenie.
Konštruktéra chceli zavrieť do žalára
„Vynález z Anglicka tu v roku 1722 Potter postavil na šachte Althandel. Podľa odhadov mal vyčerpať za 24 hodín až 42 000 vedier vody, čo vtedy predstavovalo bezkonkurenčnú možnosť riešenia problému zatopených šácht a štôlní,“ povedala riaditeľka o vynáleze, ktorý stál Pottera takmer väzenie. Konštruktér sa totiž dostal do vážnych finančných ťažkostí a dokončenie stroja sa predĺžilo na viac ako deväť mesiacov. Novobanský kapitán mu preto hrozil žalárom. Hoci vynález začiatkom 18. storočia predstavoval vrchol technologického pokroku, jeho veľkou chybou bola častá poruchovosť, ale aj vysoké náklady na jeho prevádzku.
Neslávny koniec slávneho vynálezu
„Základnými súčasťami atmosférického stroja boli kotol, valec s piestom, vahadlá a rozvodový mechanizmus. Väčšina častí bola vyrobená z medi v hámri v Banskej Bystrici. Takýto stroj pracoval na princípe pary, ktorá kondenzovala v parnom valci, čo spôsobilo, že sa tam vytvoril podtlak. Následkom pretlaku atmosférického vzduchu na piest vo valci došlo k pohybu piestu do vnútra valca, a tým zároveň k pohybu stroja. Opakovaním tohto cyklu sa dospelo k pravidelnému pohybu stroja, ktorý sa následne prenášal na piesty čerpadiel uložených v šachte. Týmto spôsobom sa odčerpávala spodná voda z banských priestorov,“ vysvetlila Konečná s dodatkom, že v súvislosti so stavbou atmosférického stroja vznikla v novembri 1723 v Novej Bani účastinná spoločnosť, ktorá si kládla za cieľ odvodniť miestne bane a ťažiť v nich zlato a striebro. Jej nerozumné hospodárenie ju však čoskoro priviedlo ku krachu.
„Od apríla 1728 prevzala časť banských podielov banskoštiavnická banská komora. Situácia sa však nezlepšila, preto nariadila 23. júla 1729 Potterov atmosférický stroj definitívne zastaviť,“ objasnila riaditeľka. V júli 1732 si stroj na tri roky zapožičalo ťažiarstvo Nanebovzatia Panny Márie v Kyslej pri Hodruši. Zapožičanie sa však realizovalo až v roku 1734. „Po uplynutí tohto kontraktu bol ohňový stroj inštalovaný v banskoštiavnickej štôlni Pacher, kde sa nám stopy po ňom strácajú. Hlavný význam novobanského ohňového stroja však spočíva v tom, že bol prvým mechanizmom svojho druhu postaveným v Európe (prirodzene, s výnimkou Anglicka). Vo svojej dobe sa tak stal fenoménom nielen pre nás, ale aj pre okolitý vedecký svet,“ doplnila Katarína Konečná.
