SEREĎ - Nárast extrémizmu je problém Slovenska, Európy a celého sveta. Reagovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) na otázku TASR, či robí slovenská vláda dostatok v boji proti extrémizmu. Uviedla to po otvorení dnešného medzinárodného seminára s názvom Zvyšovanie kvalifikácie v oblasti základných práv, občianstva a poučenia sa z holokaustu v priestoroch Múzea holokaustu v Seredi, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry v Bratislave.
Podľa jej slov ide o vlnu, ktorá prichádza pravdepodobne aj preto, že niektoré skupiny obyvateľstva sa cítia vo svojich potrebách vylúčené alebo neuspokojené. "Ale je to aj ideologická záležitosť a nachádza ako keby ukotvenie medzi ľuďmi, ktorí nemajú skúsenosť z druhej svetovej vojny. Máme už veľmi málo priamych účastníkov, čiže v rodinách nie je skúsenosť z toho, čo priniesla druhá svetová vojna. Preto, ak nemáme dobrý školský systém, ktorý naozaj dbá na to, že vysvetľuje deťom, kam to vedie, keď zabudneme na ľudskú dôstojnosť a na to, že každý je si v nej rovný, tak potom, samozrejme, mladí ľudia sú náchylní podľahnúť akýmkoľvek ideológiám," uviedla ministerka Žitňanská.
Ako povedala vo svojom prejave, pred pár mesiacmi sme si možno mnohí ešte mysleli, že extrémizmus a politicky radikalizmus je okrajom spoločnosti, avšak dnes s obavami sledujeme, že narastá a dostáva sa bližšie a bližšie k stredu spoločnosti. "Dnes hľadáme účinný spôsob, ako sa vyrovnať s narastajúcimi nenávistnými prejavmi na internete," upozornila, pričom zdôraznila, že to vníma ako extrémne nebezpečné, pretože internet a sociálne siete čítajú predovšetkým mladí ľudia.
Vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok víta, že takýto seminár na pôde múzea prebieha. "Seminár je dôležitý z toho dôvodu, že sa na ňom zúčastňujú vzdelávatelia zo všetkých členských krajín EÚ. Prichádzajú sem so svojimi vedomosťami a skúsenosťami, o ktoré sa podelia s kolegami a ktoré potom budú môcť ďalej využiť vo svojom vzdelávaní," vidí jeho prínos vedúci Korčok.
O budúcnosti podľa neho nemôžeme hovoriť bez toho, aby sme nespomenuli minulosť. Pripomenul, že Adolf Hitler bol zvolený pod rúškom demokratických hodnôt a že na agende holokaustu sa podieľali aj vzdelaní ľudia, teda akademici, doktori či právnici.
"Kým neodsúdime Tisov režim na všetkým úrovniach spoločnosti a nezačneme systematické vzdelávanie o tom, aký ten režim bol, dovtedy nemôžeme ani očakávať, že sa zrazu spoločnosť a ľudia v nej zmenia," povedal vedúci múzea, pričom zároveň zdôraznil, že vzdelávanie je veľmi dôležité.
Medzinárodný seminár má za úlohu priblížiť aktuálne trendy vzdelávania v oblasti antisemitizmu, rasizmu, xenofóbie a základných ľudských práv v členských krajinách Európskej únie. Podujatia sa taktiež zúčastnili experti z oblasti ľudských práv zo všetkých 28 členských štátov EÚ.
Koná sa pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v spolupráci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR s Pamätníkom Jad Vašem v Jeruzaleme a Agentúrou Európskej únie pre základné práva so sídlom vo Viedni.
