Ilustračné foto (Zdroj: TJ)
BRATISLAVA - Problémy zo zrakom sa týkajú čoraz viac ľudí, a to nielen seniorov. Okuliare potrebujú aj tí najmenší z nás. V mnohých prípadoch je pod tým podpísaná dedičnosť, veľakrát robíme chybu aj my sami. V rozhovore s očným chirurgom Tomášom Juhásom z kliniky Oftum sa dozviete o prvých príznakoch problémov so zrakom a o možnostiach, ktoré dnešná medicína ponúka.
1. Ako možno zistiť prvé príznaky, že dieťa zle vidí? Čo v takom prípade treba robiť?
Dieťa, ktoré zlé vidí, dáva najavo, že mu niečo vo videní vadí – žmúri, pozerá šikmo, z veľkej blízkosti, začína škúliť, nadmerne žmurká, snaží sa pretierať oči, blúdi pohľadom.. Ak si rodičia všimnú, že niečo nie je v poriadku, netreba váhať s návštevou detského oftalmológa. Čím skôr, tým lepšie, inak hrozí vznik tupozrakosti s trvalým poškodením zrakových funkcií.
2. Podceňujú ľudia ochranu zraku?
Áno. Napríklad denným nosením kontaktných šošoviek, nepoužívaním ochranných okuliarov pri práci, či nenosením korekcie v detskom veku. O zrak sa dá prísť aj v opileckej šarvátke, nie nadarmo sa hovorí, že múdrejší ustúpi. Riziko ale existuje napríklad aj pri takom squashi.
3. Moderná medicína dnes umožňuje zbaviť sa dioptrií operáciou za niekoľko minút. Sú takéto operácie bezpečné?
Úspešnosť takýchto operácií je 99%, pričom výskyt komplikácií je veľmi nízky - do 1%.
4. Kedy sa vlastne začalo s laserovými operáciami očí vo svete a kedy u nás?
Prvú operáciu očí excimerovým laserom uskutočnil profesor Theo Seiler v roku 1987 o rok to bude 30rokov. Na Slovensku sa začali robiť operácie oka začiatkom deväťdesiatich rokov.
(Zdroj: OFTUM)
5. Krátkozrakosť alebo Myopia má priam epidemiologické rozmery, podľa dostupných údajov ňou trpí až 25% Slovákov a hovorí sa až o tretine v rámci svetovej populácie, pričom čísla stúpajú. Prečo?
Príčin je viacero, okrem genetickej predispozície (najmä u aziatov) je to hlavne životný štýl. V niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie je až 95% dvadsaťročných ľudí krátkozrakých. Pozeranie na blízke vzdialenosti už v detskom veku a nedostatočný čas strávený na slnečnom svetle sú ďalšie z príčin. Kedysi platilo, že krátkozrakosť bola daňou za vzdelanie, pretože bolo treba čítať veľa literatúry a študovať často v zle osvetlených priestoroch. Slnečné denné svetlo dopadajúce do oka totiž ovplyvňuje produkciu určitých látok v sietnici oka, ktoré regulujú – brzdia rast očnej gule v detskom a pubertálnom veku. Ak je slnečného svetla nedostatok, oko narastie viac než by zodpovedalo zakriveniu rohovky a vzniká krátkozrakosť. 1 mm navyše robí až – 3 dioptrie. Dnešné deti namiesto trávenia času v prírode na slnku pozerajú do mobilov, laptopov, notebook zhrbené v interiéroch, alebo v školských laviciach. Klinické štúdie dokazujú, že tri a pol hodiny denne na slnečnom svetle zabraňujú vzniku krátkozrakosti.
6. Dá sa krátkozrakosti predchádzať?
Určite. Denný, tri a pol hodinový pobyt na prirodzenom svetle počas dňa pôsobí preventívne aj v prípade, že dieťa veľa číta.
7. Kedy by ste odporúčali zvážiť operačný zásah do oka?
Väščina pacientov k nám prichádza z dôvodov praktických alebo estetických, kedy im už vadí nosenie okuliarov, alebo zle tolerujú kontaktné šošovky. Sú aj takzvané zdravotné indikácie, kedy je napríklad veľký rozdiel medzi jedným a druhým okom v dioptriách, alebo niektoré druhy astigmatizmu. Operáciu môže absolvovať každý, komu vadí dioptrická chyba a chce sa ráno zobúdzať s ostrým zrakom. Žiaľ vekom spôsobené dioptrie na blízko (plusové dioptrie na čítanie) sa laserom liečiť nedajú.
(Zdroj: OFTUM)
8. Je takáto operácia náročná?
Laserom meníme zakrivenie rohovky, ktorá je najdôležitejšou súčasťou optického systému oka, pri korekcii krátkozrakosti laser uberá tkanivo v centrálnej časti rohovky, aby sa oploštila, pri plusových dioptriách v periférnej časti, aby bolo centrum rohovky strmšie a pri astigmatizme sa mení zakrivenie rohovky iba v určitej osi. Na korekciu jednej dioptrie krátkozrakosti je potrebné v centre rohovky ubrať 15 až 20 mikrometrov tkaniva. Ľudia majú z operácie často rešpekt kvôli strachu z bolesti...
9. Ľudia sa často boja, že operácia očí je bolestivá. Je to tak?
Ak sa tkanivo uberá z hĺbky rohovky femtosekundovým laserom (metóda ReLEx SMILE) tak je to absolútne bezbolestné, dokonca aj po operácii. Ak sa uberá na povrchu (metóda PRK, LASEK, Epi LAsik), tak vzniká rana, ktorá sa bolestivo hojí minimálne 2 dni, a pacienti musia znášať často neznesiteľné bolesti.
10. Prirodzene, každá operácia sa vníma ako zásah do organizmu, ktorý môže mať aj neželané sprievodné javy. Ako je to v prípade operácie očí?
Každá laserová operácia je zásah do štruktúry a architektúry rohovky, pri povrchových metódach / PRK, LASEK, EPI LASIK) je navždy zničená jedna z fyziologických vrstiev rohovky takz. Bowmanova membrána, pri lasikových operáciách ostáva doživotne na rohovke tzv. flap - vrstva, ktorá sa počas operácie odklápa a nikdy sa už pevne neprirastie, pričom sú narušené nervové vlákna rohovky, čo spôsobuje pomerne častý výskyt sydrómu suchého oka, ten môže byť aj doživotný. Pri najnovšej technológií ReLEx SMILE sa uberá iba kolagén z hĺbky rohovky, povrch je nenarušený a flap sa nevytvára. Výskyt komplikácií je extrémne nízky. Pochopiteľne, ak je operácia realizovaná skúseným chirurgom.
(Zdroj: OFTUM)
11. Aj oči sa vyvíjajú s vekom – poznáme seniorské „dlhé ruky“. Ak si dá pacient operovať oči napríklad v štyridsiatke, ako bude vyzerať jeho zrak a videnie napríklad o tridsať rokov?
Zmena zakrivenia rohovky laserovou operáciou neovplyvní procesy starnutia ľudského oka ako prvá stráca svoju funkciu (zaostrovanie na blízko) vnútroočná šošovka a deje sa to u všetkých ľudí, nezávisle od toho či podstúpili nejakú operáciu na rohovky. Inými slovami, všetci ľudia aj bez dioptrickej chyby po štyridsiatke začnú pociťovať nedostatočné zaostrovanie na blízko. Ľudia s krátkozrakosťou nízkeho stupňa majú celý život oko zaostrené na blízko, preto po tomto veku úbytok funkcie šošovky nepociťujú. Naopak ďalekozrakí (plusové dioptrie na diaľku) pacienti začnú cítiť deficit funkcie šošovky už ako tridsiatnici. Šošovka totiž starne od narodenia.
12. Dá sa to riešiť operáciou šošovky?
Ľudská šošovka sa dá z oka odstrániť a nahradiť umelou tkzv multifokálnou, ktorá umožní aj videnie na blízko bez okuliarov, ide však o hrubý zásah do anatómie oka spojený s rizikami. Ani z ďaleka pritom nemá takú úspešnosť ako laserová operácia a multifokálny princíp je pre ľudský mozog cudzí. Približne každý štvrtý pacient nie je s týmto riešením spokojný. Preto tieto operácie odporúčame len v indikovaných prípadoch a v čo najneskoršom veku, kedy už šošovku treba operovať tak či tak. Oku to začne prekážať, začne sa kaliť do sivého zákalu.
13. Laserová operácia lieči primárne krátkozrakosť, s akými ďalšími ochoreniami a diagnózami sa na vašej klinike stretávate?
Ďalekozrakosť, astigmatizmus, glaukóm, sivý zákal, ale aj niektoré ochorenia sietnice.
14. Nové technológie zažívajú obrovský nárast. Aký bude podľa vás vývoj v oblasti očnej chirurgie?
Odstránenie dioptrickej chyby je dnes vďaka laserovej technológií pomerne ľahké. Skutočným revolučným pokrokom by bolo nájdenie spôsobu, ako zabrániť starnutiu vnútroočnej šošovky a sietnice, pretože sa to dotýka každého človeka v pokročilom veku. Veda sa ale v tejto oblasti vyvíja neskutočne rýchlo, tak dúfajme, že sa toho dočkáme v čo najbližšej dobe.
15. Stretli ste sa s ľudmi, ktorým operácia očí zmenila život?
Stretávam sa s nimi každý deň, mnohí to hodnotia ako najlepšiu investíciu v živote. Niektorí pacienti sa neubránia slzám, keď bezprostredne po operácií vidia tváre svojich blízkych, tak ako nikdy predtým - to je to čo nás napĺňa dobrým pocit, s dobrou urobenou prácou.
