BRATISLAVA – Keď ide o pozitívne správy, predsa vlády Robert Fico sa neváha pochváliť pred domácim publikom. Horšie je to v prípade tých zlých správ. O tých sa verejnosť dozvie málokedy. Jednou z nich je aj nečakaná správa, ktorá hovorí o výrazných škrtoch v európskych fondoch pre Slovensko. Tie u nás financujú veľkú časť verejných projektov. Aká je pravda? Príde Slovensko o veľký balík peňazí z EÚ? Zisťovali sme, ako je to v skutočnosti.
Minulý týždeň sa dohodli štáty EÚ na tom, že zosekajú sumy pre chudobnejšie štáty únie, ktoré prúdia z únie. Týka sa to najmä východnej časti Európy, kam patrí aj Slovensko, informovala o tom agentúra Reuters. Namiesto toho sa rozpočet zvýši v oblasti migrácie a podpory rastu. V kuloároch sa špekuluje, že ide o trest pre krajiny, ktoré neboli ochotné podieľať sa na riešeniach s utečeneckou krízou.
Rada EÚ zverejnila návrh rozpočtu únie na rok 2017. V ňom sa výrazne menia objemy peňazí na konkrétne politiky. Komisia chce zvýšiť finančnú sumu na problém migrácie, čo jej aj vlády členských štátov odsúhlasili, vrátane Slovenska.
Viac peňazí na problém migrácie
Rozpočet EÚ počíta na riešenie problémov s migráciou so sumou 5,2 miliardy eur vrátane posilnenia vonkajších hraníc, presídľovanie uchádzačov o azyl alebo integráciu utečencov. Ďalších 2,2 miliardy eur by malo putovať na riešenie problémov migrácie mimo EÚ. Celkový rozpočet na rok 2017 by mal dosiahnuť výšku takmer 134 miliárd eur.
Odkiaľ na to zoberú peniaze? Podľa Reuters zoberú z fondov menej rozvinutých krajín. A to vo výške až 24%, čo je až štvrtina celkovej čiastky. Diplomatické zdroje dokonca Reuters povedali, že v nasledujúcich rokoch môžu škrty pritvrdiť. O malé peniaze v prípade Slovenska rozhodne nepôjde. Aj keď ešte nie sú známe oficiálne čísla, suma sa môže pohybovať vo výške desiatok miliónov eur.
Nie je to kontroverzná téma
Na jednej strane sa teda premiér Fico chváli, že Bruselu vzdoruje a žiadne prerozdelenie utečencov Slovensku nehrozí, na druhej strane však nehovorí nič o tom, že únia nám škrtne fondy. Reuters pripomína, že s plánovanými škrtmi v chudobnejších regiónoch, nemajú členské štáty problém a nie je to kontroverzná téma.
Bez utečencov nebudú eurofondy
Iba za minulý rok dorazilo na južné hranice Európy až 1,3 milióna utečencov. O akomsi „treste“ hovoril aj Nemecký europoslanec Ingeborg Grässle. Ten poznamenal, že krajiny, ktoré nespolupracujú na presídľovaní utečencov, by mali prísť o európske fondy.
EÚ v minulosti vypísala na hlavu 250 tisíc eur
EÚ už v minulosti chcela pokutovať krajiny, ktoré odmietnu prijať utečencov. V máji unikla na verejnosť správa, že štáty sa môžu vykúpiť z presídľovania. A to sumou 250 tisíc eur za jedného utečenca. Slovensko podľa informácií zo septembra minulého roka malo prijať 1 500 utečencov. Keby sa ich vláda rozhodla neprijať, podľa kľúča 250-tisíc za jedného utečenca, by sme zaplatili až 375 miliónov eur.
Škrty nesúvisia s utečencami
Ministerstvo zahraničných vecí odmieta spájať menej peňazí na Slovensko s postojmi k utečencom. "Redukcia kohéznej politiky (nie Kohézneho fondu) v návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017 oproti minulému roku nemá nič spoločné s postojom niektorých štátov k utečencom," zareagovali pre Topky z tlačového odboru rezortu diplomacie.
Na vysvetlenie nám ponúklo ministerstvo toto stanovisko: "Ide o štandardné prispôsobenie výšky výdavkov rozpočtu očakávanej miere čerpania. Keďže doteraz dobiehali platby rozpočtového obdobia 2007 – 2013, bola výška platieb politiky súdržnosti vysoká. Na druhej strane sa v budúcom roku v rozpočte EÚ počíta s pomalším rozbehom čerpania prostriedkov na projekty programového obdobia 2014 – 2020, čo si vyžaduje prispôsobenie výšky platieb. Nemá význam, aby štáty odviedli do rozpočtu peniaze, a potom sa im vracali kvôli nízkemu čerpaniu. Čerpanie prostriedkov politiky súdržnosti bude s najväčšou pravdepodobnosťou opäť kulminovať po roku 2020."
Podobne argumentuje aj Alexander Winterstein, hovorca Európskej komisie pre rozpočet. Informácie Reuters sú založené na pozícii Rady EU. "Táto pozícia je iba jeden z krokov v procese vyjednávania rozpočtu, ktorý má byť prijatý ku koncu tohto roka. V článku sa rovnako zamieňajú záväzky a platby. Záväzky sú celková suma zohľadňujúca všetky platby v danom roku, tie sa potom vyplácajú, niekedy ešte v danom roku a niekedy v tých ďalších, keďže niektoré projekty sa realizujú aj niekoľko rokov," informuje Topky Winterstein s tým, že platby sú konkrétne financie, ktoré sa v danom roku vyplatia na pokrytie záväzkov. Výška konkrétnych platieb závisí od počtu faktúr, ktoré EK v danom roku od členských štátov obdrží.
