Maturanti majú horšie vedomosti, než v minulosti, napriek tomu sa viac z nich dostane na vysoké školy
BRATISLAVA - Maturanti majú horšie vedomosti, než v minulosti, napriek tomu sa viac z nich dostane na vysoké školy. Ak to bude pokračovať, zaniknú rozdiely medzi rôznymi typmi škôl a zhorší sa kvalita vzdelávania, zhodli sa riaditelia škôl, ktorých ČTK oslovila. Ústne maturity začnú na slovenských stredných školách približne o týždeň 21. mája a poslední maturanti by mali skúšku dospelosti dokončiť 8. júna.
"Úroveň vedomostí sa znížila. Voľakedy bolo považované za úspech, ak mal žiak priemer známok 1,25, dnes je dobrý aj 1,8," povedal o maturantoch riaditeľ banskoštiavnického gymnázia Milan Klauz.
Podobnú skúsenosť potvrdil aj riaditeľ Združenej strednej školy v Lučenci Milan Šebian. "Žiaci vedia menej než v minulosti už vtedy, keď prichádzajú na strednú školu," poznamenal.
Na vysoké školy sa však dostáva čoraz viac študentov. Kým napríklad pred piatimi rokmi to bolo podľa Ústavu informácií a prognóz školstva asi 35.000 novoprijatých vysokoškolákov, v tomto školskom roku ich nastúpilo viac než 71.000. "Na vysokú školu sa dnes dostane prakticky každý maturant," podotkol Klauz.
Dôvodom veľkého záujmu o vysoké školy je podľa ich zástupcov najmä úspešnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí pri hľadaní zamestnania. Absolventov univerzít totiž štatistici sledujúci nezamestnanosť takmer vôbec neevidujú. Odborníci zatiaľ nedokázali predpovedať, kedy by sa dopyt po zamestnancoch s vysokou školou mohol naplniť.
Nárast počtu vysokoškolákov sa podľa niektorých zamestnávateľov negatívne prejavil v tom, že napríklad automobilkám začínajú chýbať absolventi učilíšť či odborných stredných škôl.
Za posledných desať rokov sa zvýšil počet vysokoškolákov napríklad aj v Česku, a to až o 86 percent. Tamojší experti sa zhodli na tom, že vysoké školy by mali pred ďalším nárastom prijatých študentov uprednostniť zvýšenie kvality štúdia.
Podobnú skúsenosť potvrdil aj riaditeľ Združenej strednej školy v Lučenci Milan Šebian. "Žiaci vedia menej než v minulosti už vtedy, keď prichádzajú na strednú školu," poznamenal.
Na vysoké školy sa však dostáva čoraz viac študentov. Kým napríklad pred piatimi rokmi to bolo podľa Ústavu informácií a prognóz školstva asi 35.000 novoprijatých vysokoškolákov, v tomto školskom roku ich nastúpilo viac než 71.000. "Na vysokú školu sa dnes dostane prakticky každý maturant," podotkol Klauz.
Dôvodom veľkého záujmu o vysoké školy je podľa ich zástupcov najmä úspešnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí pri hľadaní zamestnania. Absolventov univerzít totiž štatistici sledujúci nezamestnanosť takmer vôbec neevidujú. Odborníci zatiaľ nedokázali predpovedať, kedy by sa dopyt po zamestnancoch s vysokou školou mohol naplniť.
Nárast počtu vysokoškolákov sa podľa niektorých zamestnávateľov negatívne prejavil v tom, že napríklad automobilkám začínajú chýbať absolventi učilíšť či odborných stredných škôl.
Za posledných desať rokov sa zvýšil počet vysokoškolákov napríklad aj v Česku, a to až o 86 percent. Tamojší experti sa zhodli na tom, že vysoké školy by mali pred ďalším nárastom prijatých študentov uprednostniť zvýšenie kvality štúdia.
