BRATISLAVA - Dejiny klopú na dvere. Pokojné časy skončili, pripravme sa na turbulentnú dobu. Teroristické útoky desia Európu a lídri na starom kontinente si nevedia rady. Do toho prichádzajú voľby prezidenta v najsilnejšej mocnosti na svete, Spojených štátoch, kde reálne hrozí, že sa k moci dostane nevyspytateľný miliardár Donald Trump. V rozhovore pre Topky analyzuje medzinárodnú a bezpečnostnú situáciu politológ Roman Joch, ktorý hovorí o novom svetovom usporiadaní.
Keď sa obyčajný človek díva na televízne správy, tak má pocit, že sa dejú len teroristické útoky a tradiční politici pomaly prepúšťajú miesto populistom s radikálnymi názormi. Do toho primiešajme Brexit či stagnujúcu životnú úroveň strednej triedy a vzniká nebezpečný koktejl. Človek má chuť si povzdychnúť – kam ten svet speje?
„Klop, klop, klop...“ – to dejiny klepú na dvere. 25 rokov od novembra 1989 bolo najslobodnejším a najšťastnejším obdobím našich dejín a to už skončilo. Turbulentné dejiny so všetkými svojimi problémami, aké sme videli vždy predtým v minulosti, sa vrátili a budú s nami až do konca našich životov. To sa zmeniť nedá; dá sa na to len pripraviť.
Na Kryme sa po dvoch incidentoch „záškodníckych diverzantov“ opäť rozhorel starý konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Hovorí sa o ruskej provokácii, ako to vidíte?
Rusi zvažovali, či zaútočia, alebo nie, preverili ukrajinskú obranu a nakoniec sa rozhodli nezaútočiť.
Komu by vyhovoval nový konflikt na Kryme?
Ein Volk, Ein Reich, Ein Führer: Rusi, Rusko, Putin.
V Rusku sa blížia voľby, môže Putin aj takýmto spôsobom zaisťovať svoju popularitu pred domácim obyvateľstvom?
Isteže.
Má Putin reálneho, nielen faktického, oponenta vo voľbách?
Nie, nemá.
Čím si vysvetľujete jeho veľkú popularitu?
Cár, ktorý územie ríše nestrácal, ale rozširoval; cár, ktorý má absolútnu kontrolu nad ruskými elektronickými médiami; cár, ktorý sa vie postarať o to, že ak by sa objavil nejaký potenciálny rival, tak dostane 10 rokov väzenia na Sibíri, alebo rádioaktívne polónium do čaju, alebo od nejakých „Čečencov“ guľku do lebky.
Aký význam má zblíženie tureckého prezidenta Erdogana a Vladimira Putina?
„Diktátori všetkých krajín, spojte sa!“ Cár a sultán sa momentálne spojili, ale ich spojenectvo je vratké, kedykoľvek sa môže opäť zmeniť na nepriateľstvo. Sicílska a neapolská mafia niekedy spolupracujú, niekedy po sebe strieľajú.
V Turecku sa odohral nepodarený puč. Panuje zhoda, že za tým mohol stáť Erdogan, aby si posilnil moc.
Nie, tá zhoda nepanuje. Mohlo to tak byť, ale aj nemuselo. Mohol to byť len nepodarený puč. Alebo puč, ktorý mohol byť podarený, keby nebol na poslednú chvíľu prezradený.
Agentúra AFP priniesla správu, že Američania môžu prísť v Turecku o 50 rakiet s jadrovými hlavicami. To znie hrozivo...
To je vysoko nepravdepodobné, takmer nemožné. Môžu sa ale rozhodnúť presunúť svoje hlavice do iných krajín, ak Turecko bude problematické.
Teroristické útoky naháňajú v Európe hrôzu. Často útočí osamelý vlk a zdá sa, že európski lídri nevedia, ako reagovať. Čo by ste im odporučili?
Už žiadnych moslimských imigrantov do Európy nepustiť. A už existujúce moslimské komunity monitorovať ohľadne prípadov radikalizmu.
Myslíte si, že multikulturalizmus v západnej Európe zlyhal?
Zlyhal tam, kde bol vyskúšaný (Veľká Británia, Nizozemsko...), ale súžitie s moslimskou komunitou sa nepodarilo ani tam, kde štát neaplikoval multikulturalizmus, ale trval na integrácii (Francúzsko). Proste časť moslimskej komunity v Európe sa radikalizuje proti nám bez ohľadu na štátnu politiku. Zatiaľ len jedna krajina sa vyhla násilným stretom: Taliansko. A ja neviem, prečo je zatiaľ tou pozitívnou výnimkou; rád by som to vedel.
Do akej miery môže za radikalizáciou mladých teroristov pôsobenie Islamského štátu (ideologický dôvod) a do akej miery je za tým odcudzenie sa od spôsobu života väčšinovej spoločnosti?
Oboje je v hre; Islamský štát slúži ako ideologický, propagandistický a náborový magnet. Odcudzenie pôsobí ako rybník, v ktorom sa džihádistom dobre lovia ďalší stúpenci.
Prejdime k situácii v Spojených štátoch. O tom, že by zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta, prinieslo zásadnú zmenu (aspoň podľa jeho rétoriky), nie je pochýb. V čom konkrétne by sa začala svetová veľmoc číslo jeden správať inak?
Donald Trump je úplne nevyspytateľný. Môže byť veľmi dobrým prezidentom, môže byť medzinárodnou katastrofou, a môže byť kýmkoľvek medzi tým. Jeho zahraničná politika by asi nemala žiadny idealistický rozmer, bola by viac cynická, viac izolacionistická, ale voči nepriateľom aj viac militaristická a tvrdá. Mal by snahu dohodnúť sa s veľkými krajinami na úkor malých.
Hlavným garantom bezpečnosti sveta je NATO. Trištvrte výdavkov NATO zase financujú Spojené štáty. Môže prísť k úplne novému svetovému usporiadaniu ako ho poznáme po studenej vojne?
Áno, môže; ak sa Amerika stane izolacionistickou, tak buď my, Európania, veľmi rýchlo posilníme svoju obranu, alebo v opačnom prípade si nás rozoberie Rusko, v lepšom prípade Rusko s Nemeckom; a v niektorých západoeurópskych krajinách sa budú konať násilné strety medzi moslimskými radikálmi a radikálmi extrémnej, nacionalistickej pravice. A impotentný ľavicovo-liberálny establišment bude váhať na ktorú stranu sa pridať, a nakoniec sa bude len pasívne dívať na to, čo sa deje.
Existuje nejaké pochopiteľné vysvetlenie, prečo sa Trumpovi medzi Američanmi darí?
Pretože po ôsmych rokoch Baracka Obamu sa Amerike a Američanom nedarí. Američania sú frustrovaní, majú pocit, že establishment sa im úplne odcudzil a nepomáha im, nemá záujem o ich každodenné starosti; a sú predovšetkým naštvaní na ilegálnych imigrantov a politickú korektnosť. Trump je rétoricky proti establishmentu (aj keď je jeho súčasťou; podaril sa mu výnimočný podvod na jeho voličoch), politickej korektnosti i ilegálnym imigrantom, preto u veľkej časti amerických voličov rezonuje.
Ako Trump, aj Clintonová patrí medzi najneobľúbenejších kandidátov na amerického prezidenta. Prečo ani manželka Billa Clintona nevonia voličom?
Trump i Clintonová sú najhorší prezidentskí kandidáti v USA od 50. rokov 19. storočia. Clintonová je necharizmatická, neinšpiratívna, oportunistická (okrem fanatickej podpory potratov) a skorumpovaná.
Aj situácia za veľkou mlákou nahráva téze, že Západ je v kríze. Vidíte v súčasnosti na Západe nejakého lídra, ktorý by bol sebavedomý a hlavne ktorý by bol schopný riešiť ekonomické či zahraničnopolitické problémy a nielen ich odsúvať donekonečna?
Áno, jedného; je to Bibi Netanjahu (premiér Izraela - pozn. red.).
A čo Merkelová? Zvláda pozíciu najsilnejšieho lídra v Európe dobre?
Merkelová bola až do augusta 2015 najlepším a najzodpovednejším európskym štátnikom, tj. jednookou medzi slepými. Pred rokom však urobila fatálnu chybu, keď otvorila hranice a fakticky pozvala moslimských imigrantov. To je problém, ktorý už asi dobre nezvládne.
Na záver jedna hypotetická otázka – kde vidíte silu Európy a USA v roku 2050?
Súhlasím s Woody Allenom: Iba blázon činí predpovede, hlavne o budúcnosti.
Roman Joch je politológ, publicista a riaditeľ Občanského institutu v Prahe
