BRATISLAVA - Imigrácia a terorizmus by mali byť pre Európsku úniu (EÚ) podľa väčšiny jej obyvateľov najdôležitejšími výzvami a prioritou číslo jeden. Korešponduje to aj s názorom Slovákov. Vyplýva to z výsledkov májového Eurobarometra, ktorý meral postoje Európanov k najaktuálnejším otázkam a výzvam EÚ.
Takmer polovica označuje migráciu v súčasnosti za najväčšie ohrozenie EÚ a takmer 40 percent k tomu pridáva aj terorizmus. Podľa výsledkov prieskumu je imigrácia na prvom mieste v 20 členských štátoch. Terorizmus sa na prvom mieste objavuje v ôsmich členských štátoch a jedno z prvých dvoch miest obsadzuje vo všetkých krajinách, s výnimkou Grécka.
Rovnaké názory zdieľajú v tejto súvislosti aj Slováci. Z nich takmer 60 percent označilo za najzávažnejšiu výzvu pre EÚ práve imigráciu, 46 percent spomína terorizmus a 14 percent uvádza aj hospodársku situáciu v EÚ.
Väčšina Európanov pritom v mnohých oblastiach, migráciu nevynímajúc, podporuje spoločné európske riešenie existujúcich ťažkostí. Takmer 70 percent Európanov práve v súvislosti s migráciou vyjadrilo podporu spoločnej európskej politike. Za migráciu z iných členských štátov EÚ sa vyjadruje takmer šesť z desiatich Európanov, rovnaký pomer sa však vyjadril negatívne o imigrácii z krajín mimo EÚ.
Spomínané dve oblasti na popredných priečkach obáv vystriedali ekonomické otázky, a to hospodársku situáciu (19 percent), verejné financie (16 percent) a nezamestnanosť (15 percent). Na národnej úrovni, teda čomu najviac čelí daný členský štát, sa medzi aktuálnymi výzvami objavuje predovšetkým nezamestnanosť, ktorú uvádza 33 percent opýtaných, imigrácia s 28 percentami a domáca hospodárska situácia, ktorú spomenulo 19 percent respondentov.
Aj samotných Slovákov trápi na danej úrovni úplne niečo iné. Za najväčšie problémy označujú zdravotné a sociálne zabezpečenie (36 percent), nezamestnanosť (33 percent) a stúpajúce ceny (23 percent). V prípade osobných obáv je to najmä strach zo stúpajúcich cien, zdravotné a sociálne zabezpečenie a tiež finančná situácia vlastnej domácnosti. Prieskum bol uskutočnený medzi 31.946 respondentmi v 34 krajinách, v období od 21. do 31. mája.
