BRATISLAVA - Napriek tomu, že oproti minulému roku sa počet migrantov prichádzajúcich do Európy po Stredozemnom mori výrazne znížil, Európska únia stále čelí výzve ako čo najefektívnejšie registrovať občanov tretích krajín tak, aby nedochádzalo k ich nekontrolovateľnému pohybu cez hranice členských štátov a tiež vracať tých migrantov, ktorí nespĺňajú kritéria na udelenie azylu. Upozornila na to europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). Práve o zriadení Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže bude dnes rokovať plénum Európskeho parlamentu.
Žitňanská ďalej upozornila, že agentúra Frontex, ktorá v minulosti narážala na obmedzené personálne a finančné kapacity, ale aj na nedostatočné právomoci, dostane v súlade s novým znením nariadenia rozšírený mandát. „Napríklad okrem práce v teréne budú jej pracovníci pôsobiť aj v členských štátoch, kde budú monitorovať a hodnotiť, ako sú členské štáty pripravené ochrániť vonkajšie hranice Európskej únie. Je totiž dôležité, aby sme dokázali krízam skôr predchádzať, než ich potom narýchlo hasiť. Verím, že nová Európska pohraničná a pobrežná stráž bude v tomto zmysle nielen reálnym prínosom, ale aj dobrým príkladom zmysluplnosti existencie Európskej únie”, uviedla Žitňanská.
Podľa nového znenia nariadenia bude každý členský štát vrátane Slovenska prispievať istým počtom pracovníkov, čo však ale neznamená, že pohraničná a pobrežná stráž nahradí povinnosti členských štátov pri ochrane vonkajších hraníc. Stráž zasiahne iba v prípade, že členský štát nebude ochranu svojich hraníc zvládať vo vlastnej réžii, a to na základe rozhodnutia Rady, teda všetkých členských štátov EÚ.
“V tejto časti prešiel pôvodný návrh Európskej komisie významnými zmenami. Zatiaľ čo Komisia chcela dať pobrežnej a pohraničnej stráži možnosť zasiahnuť aj bez súhlasu dotknutého členského štátu, toto opatrenie do znenia konečného textu nakoniec neprešlo. Členský štát bude môcť o asistenciu nielen sám požiadať, ale v prípade, že o nej rozhodne bez jeho žiadosti Rada, bude môcť takúto asistenciu odmietnuť. V takejto situácii však budú mať susediace štáty možnosť obnoviť kontroly na spoločných hraniciach na obdobie šiestich mesiacov,“ priblížila návrh europoslankyňa.
Žitňanská ocenila nielen samotné kompromisné znenie, na ktorom sa zhodla Komisia, vlády 28 členských štátov a EP, ale aj rýchlosť, s akou sa návrh prijíma. „Veľkým plusom nového nariadenia je, že sa dokázalo dostať od fázy návrhu Európskej komisie až do záverečného hlasovania v pléne Európskeho parlamentu za veľmi krátku dobu - iba za takmer šesť mesiacov. To jasne ilustruje ako veľmi dobre si všetky zúčastnené strany uvedomujú, že pokiaľ si chceme zachovať jeden z najvýznamnejších úspechov Európskej únie - voľný pohyb osôb v rámci vnútorných hraníc - musíme na riešeniach súčasných výziev pracovať rýchlo a konštruktívne,“ dodala Žitňanská. Priemerný čas, od návrhu Komisie až po hlasovanie v pléne, je pritom približne 18 mesiacov.
Za jeden z najväčších výdobytkov európskej integrácie považuje schengenský priestor aj Monika Flašíková Beňová (Smer-SD). Pripomenula ale, že teroristické útoky, ale aj nedostatočne regulovaný pohyb utečencov ho stále vystavuje enormnému tlaku. „Schengen je v posledných rokoch vystavovaný doslova skúške ohňom. Urýchlenie vytvorenia spoločnej Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je pre jeho zachovanie doslova nevyhnutnosťou,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu.
Plénum sa bude v rámci dnešného zasadnutia zaoberať práve nariadením, ktoré by to umožnilo. „Dôsledná ochrana vonkajších hraníc nie je všeliekom. Je však významnou súčasťou mozaiky pri účinnom riadení migrácie. Rovnako aj pri odhaľovaní a trestaní pašerákov zarábajúcich na ľudskom nešťastí. Taktiež je to naša spoločná zodpovednosť,“ zdôraznila Flašíková Beňová.
Dôraz na dotvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže za súčasného zachovania zvrchovanosti členských krajín kladie v rámci stanovených priorít aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. „Dôležití budú najmä ľudia a dostatočné materiálne vybavenie novej posilnenej agentúry. Až 1 500 pohraničníkov z jednotlivých členských štátov by malo vytvoriť akési jednotky rýchleho nasadenia. Nevyhnutný je neustály monitoring vonkajších hraníc s cieľom identifikovať a odstrániť ich slabiny", uzavrela Monika Flašíková Beňová.
V súvislosti s utečeneckou krízou sa agentúra Frontex, ktorá vznikla v roku 2004, dostala do povedomia najmä vďaka záchranným operáciám na mori, a to operácií Triton na pobreží Talianska a operácií Poseidon vo východnom Stredozemí. Agentúra mala taktiež pomáhať s registráciou migrantov v hotspotoch najmä na gréckom a talianskom pobreží. Účasť členských štátov a ich špecialistov na aktivitách Frontexu však bola iba dobrovoľná a nepostačovala na vykrytie potrieb spojených s bezprecedentným počtom migrantov. Nie celkom jasné boli aj podmienky za akých mohli pracovníci agentúry v jednotlivých členských štátoch pôsobiť.
Návrh nariadenia o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži bol Európskou komisiou predstavený v decembri 2015 ako jedno z opatrení Európskej migračnej agendy. Podľa kompromisného textu prijatého európskymi inštitúciami v júni 2016 bude výsledkom rozšírená agentúra Frontex. Tá bude okrem svojich stálych zamestnancov, ktorých počet sa zdvojnásobí, disponovať aj operatívcami z členských štátov, ktorých budú musieť členské štáty agentúre poskytnúť do troch dní od adresovania žiadosti na ich vyslanie. Sídlo agentúry zostane naďalej v poľskej Varšave.
