Generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
BRATISLAVA - Sprísnené podmienky registrácie nových cirkví, ktoré začnú platiť od mája, považuje generálny prokurátor Dobroslav Trnka za diskriminačné.
Nové pravidlá, ktorými chcú autori novely zákona zabrániť účelovo vzniknutým spoločnostiam získať napríklad finančnú podporu od štátu, sa ešte zrejme dostanú pred Ústavný súd. Trnka to povedal v rozhovore pre ČTK.
Trnka napadol na Ústavnom súde už súčasné pravidlá, stúpenci malých cirkví sú totiž podľa neho obmedzení pri verejnom vyznávaní svojho náboženstva. "Ja tu vidím nerovnosť a vidím tu diskrimináciu," povedal Trnka.
Od 1. mája budú musieť cirkvi so záujmom o oficiálne prihlásenie doložiť k žiadosti o registráciu aj 20.000 podpisov slovenských občanov s čestnými vyhláseniami, že k cirkvi patria. Doteraz stačili na registráciu aj podpisy sympatizantov.
Generálny prokurátor očakáva, že Ústavný súd ho pre zmenu v zákone, ktorý napadol, vyzve, aby sa k novým podmienkam vyjadril. "Budeme tam musieť samozrejme reagovať nejakým doplnkom, alebo môžeme vziať ten pôvodný návrh späť a podať nový," povedal Trnka. Generálny prokurátor v pôvodom návrhu namietal, že podmieňovanie registrácie cirkvi podpismi obmedzuje ústavné právo na združovanie.
Zástancovia nových pravidiel argumentovali, že súčasný zákon mohli zneužiť účelovo vzniknuté spoločnosti a nárok na štátne príspevky mohli získať aj náboženské spoločnosti len s niekoľkými stovkami členov.
Riešením problému by podľa Trnku mohla byť odluka cirkví od štátu. "Mne by to problém nerobilo a ja si myslím, že by to nerobilo problém ani cirkevným predstaviteľom," povedal Trnka. V minulosti sa napríklad uvažovalo, že cirkvám by mohli na svoju činnosť prispievať veriaci prostredníctvom daňovej asignácie, teda poukázaním časti svojej dane cirkvi.
Pravdepodobne poslednou náboženskou spoločnosťou, ktorá získala oficiálne uznanie štátu, je asi 200-členná komunita vyznávačov bahájskej viery. Pre nové pravidlá naopak nedávno vzdala snahu o zaregistrovanie svojho náboženstva niekoľkotisícová komunita slovenských moslimov. Jej zástupcovia tvrdili, že zmena zákona bola namierená práve proti nim. "Ja si nemyslím, že každý, kto je islamského vierovyznania, že je terorista. Ja som presvedčený o opaku," povedal Trnka o moslimoch.
Slovenské podmienky registrácie nových cirkví, ktoré dostávajú spolu od štátu približne 900 miliónov korún, patria v porovnaní s ostatnými krajinami k najprísnejším. V susednom Česku s asi dvojnásobnou populáciou oproti Slovákom stačí cirkvi na získanie právnej subjektivity 300 podpisov. Na to, aby získali ďalšie práva, potrebujú 10.000 podpisov.
Trnka napadol na Ústavnom súde už súčasné pravidlá, stúpenci malých cirkví sú totiž podľa neho obmedzení pri verejnom vyznávaní svojho náboženstva. "Ja tu vidím nerovnosť a vidím tu diskrimináciu," povedal Trnka.
Od 1. mája budú musieť cirkvi so záujmom o oficiálne prihlásenie doložiť k žiadosti o registráciu aj 20.000 podpisov slovenských občanov s čestnými vyhláseniami, že k cirkvi patria. Doteraz stačili na registráciu aj podpisy sympatizantov.
Generálny prokurátor očakáva, že Ústavný súd ho pre zmenu v zákone, ktorý napadol, vyzve, aby sa k novým podmienkam vyjadril. "Budeme tam musieť samozrejme reagovať nejakým doplnkom, alebo môžeme vziať ten pôvodný návrh späť a podať nový," povedal Trnka. Generálny prokurátor v pôvodom návrhu namietal, že podmieňovanie registrácie cirkvi podpismi obmedzuje ústavné právo na združovanie.
Zástancovia nových pravidiel argumentovali, že súčasný zákon mohli zneužiť účelovo vzniknuté spoločnosti a nárok na štátne príspevky mohli získať aj náboženské spoločnosti len s niekoľkými stovkami členov.
Riešením problému by podľa Trnku mohla byť odluka cirkví od štátu. "Mne by to problém nerobilo a ja si myslím, že by to nerobilo problém ani cirkevným predstaviteľom," povedal Trnka. V minulosti sa napríklad uvažovalo, že cirkvám by mohli na svoju činnosť prispievať veriaci prostredníctvom daňovej asignácie, teda poukázaním časti svojej dane cirkvi.
Pravdepodobne poslednou náboženskou spoločnosťou, ktorá získala oficiálne uznanie štátu, je asi 200-členná komunita vyznávačov bahájskej viery. Pre nové pravidlá naopak nedávno vzdala snahu o zaregistrovanie svojho náboženstva niekoľkotisícová komunita slovenských moslimov. Jej zástupcovia tvrdili, že zmena zákona bola namierená práve proti nim. "Ja si nemyslím, že každý, kto je islamského vierovyznania, že je terorista. Ja som presvedčený o opaku," povedal Trnka o moslimoch.
Slovenské podmienky registrácie nových cirkví, ktoré dostávajú spolu od štátu približne 900 miliónov korún, patria v porovnaní s ostatnými krajinami k najprísnejším. V susednom Česku s asi dvojnásobnou populáciou oproti Slovákom stačí cirkvi na získanie právnej subjektivity 300 podpisov. Na to, aby získali ďalšie práva, potrebujú 10.000 podpisov.
