BRATISLAVA – Prvého mája oslávi Slovensko okrem sviatku práce aj 12. výročie vstupu do Európskej únie. Spolu s Cyprusom, Českou republikou, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom vstúpilo Slovensko do Európskej únie 1. mája 2004.
Ako informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie v SR, okrem začlenenia Slovenska do jadra európskej integrácie, získania nových práv vyplývajúcich z občianstva EÚ prinieslo členstvo Slovensku aj mnohé ekonomické výhody. EÚ je najväčšou svetovou ekonomikou a už 12 rokov majú na tento trh neobmedzený prístup aj slovenské podniky. Až 85 percent slovenského exportu smeruje do členských krajín EÚ.
"Vstup Slovenska do Európskej únie sprevádzali veľké očakávania, ktoré boli do značnej miery aj naplnené. Za 12 rokov členstva dosiahlo Slovensko významný pokrok a s odstupom času možno bez preháňania povedať, že išlo o najúspešnejšie obdobie v doterajšej histórii krajiny," povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
Slovensko je súčasťou eurozóny, čo uľahčuje cestovanie aj podnikanie. Kým v roku 2003, pred vstupom do EÚ, bol hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa na úrovni 55 percent priemeru EÚ, dnes už dosahuje 77 percent európskeho priemeru. To sa podarilo dosiahnuť aj vďaka európskym fondom, z ktorých krajina spolufinancuje až 80 percent svojich verejných investícií. " Vďaka európskym prostriedkom vidíme po celej krajine hmatateľné prínosy členstva - zrekonštruované školy, nemocnice, nové vedecké parky, diaľnice, kvalitnejšiu verejnú dopravu a nové pracovné miesta pre mladých. Všetky tieto projekty nám zvyšujú kvalitu nášho života,” uviedol Chrenek.
Slovensko je v rámci Európskej únie súčasťou schengenského priestoru bez hraníc. Až na 94 percentách slovenských hraníc odpadli hraničné kontroly. Voľný pohyb Slováci dlhodobo vnímajú ako najväčší prínos vstupu do EÚ. Podľa prieskumu Eurobarometer oceňuje voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci EÚ až 75 percent Slovákov, vážia si, že môžu voľne cestovať a bez akýchkoľvek obmedzení sa rozhodnúť, kde chcú žiť, pracovať či študovať. Od roku 2004 vycestovalo za štúdiom do zahraničia prostredníctvom programu študentskej mobility Erasmus a Erasmus+ viac ako 25 tisíc študentov, viac ako tri tisíc študentov absolvovalo zahraničnú stáž v podnikoch a viac ako sedem tisíc vysokoškolských učiteľov absolvovalo výmenné programy.
V 12. roku svojho členstva bude Slovensko po prvýkrát predsedníckou krajinou Rady EÚ. "Pre Slovensko to bude výzva a zároveň veľká príležitosť. Počas šiestich mesiacov na kapitánskom mostíku, môže Slovensko ukázať svoje schopnosti a potenciál, ” povedal Chrenek s tým, že ako predsednícka krajina Rady Európskej únie bude Slovensko riešiť významné legislatívne návrhy v mnohých oblastiach dôležitých pre náš život.
V rámci všetkých 14 operačných programov programového obdobia 2007-2013 Slovensko vyčerpalo k 31. marcu tohto roka z prostriedkov EÚ 10, 86 miliardy eur. Na programové obdobie 2014-2020 má vyčlenených 15,3 miliárd eur. Podarilo sa vybudovať viac ako 130 km diaľnic, pričom ďalších 135 km sa stavia. Zmodernizovalo sa vyše 1 830 km ciest I., II. a III. triedy.
Podarilo sa postaviť viac ako 80 km železníc a obstarať 100 nových a zmodernizovaných regionálnych vlakov. Hlavné mesto Bratislava získalo 60 nových električiek a 15 vlakových súprav pre prímestskú dopravu, 120 nízkopodlažných trolejbusov a buduje električkovú trať do Petržalky cez Starý most. Modernizácie mestskej dopravy sa dočkalo aj mesto Košice, ktoré má na zmodernizovaných električkových tratiach 33 nových električiek a nové prímestské vlaky.
Od členstva Slovenska v EÚ sa podarilo zmodernizovať vyše 1 050 škôl, 88 nemocníc a polikliník či 208 zariadení sociálnej starostlivosti. Prácu získalo približne 130 tisíc ľudí a vybudovalo sa 26 priemyselných parkov. Priamu podporu získalo 788 malých a stredných podnikov a 167 vedeckých inštitúcií. Podporu získalo takmer 570 zariadení cestovného ruchu a zregenerovalo sa viac ako 1 200 sídiel a verejných priestranstiev. S tým súvisí aj 1 800 km novej kanalizačnej infraštruktúry, 230 projektov na zníženie znečistenia vzduchu a 43 zrekonštruovaných čistiarní odpadových vôd.
Slovensko získalo v roku 2004 aj podporu od Fondu solidarity v súvislosti s ničivou víchricou v Tatrách vo výške 5,7 milióna eur, v roku 2010 získala SR v súvislosti s povodňami finančnú pomoc až 20,4 milióna eur. Slovensko uskutočnilo v oblasti protipovodňových opatrení s podporou EÚ aj 99 projektov vo výške takmer 150 miliónov eur.
V galériách, múzeách a knižniciach sa podarilo zdigitalizovať tisícky až stotisícky objektov, záznamov a dokumentov. V novom programovom období očakáva Slovensko dokončenie ďalších 115 km nových diaľnic a rýchlostných ciest, 300 km nových a zmodernizovaných ciest I. triedy, 110 km zmodernizovaných železničných tratí či kúpu 35 nových vlakových súprav. Obnoviť treba aj električkové trate v Bratislave a Košiciach. Slovensko čaká aj kúpa 78 nových vozidiel mestskej hromadnej dopravy (MHD) a vybudovanie ôsmich terminálov osobnej dopravy. Stredobodom záujmu modernizácie Slovenska je aj pokrytie všetkých domácností širokopásmovým pripojením na internet s rýchlosťou minimálne 30 Mbit za sekundu.
