MARTIN - Asociácia nemocníc Slovenska dnes kritizovala úvahy ministerstva zdravotníctva o zrušení niektorých menších zdravotníckych zariadení.
Podľa asociácie, ktorá združuje 54 menších nemocníc, by to zhoršilo dostupnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým v sociálne zaostalejších regiónoch. Novinárom to povedal šéf asociácie Marián Petko.
"Pokiaľ by bol (vládou) prijatý materiál o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení, mohlo by to znamenať zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov a rast sociálneho napätia. Bude to finančne náročnejšie než dosiaľ," vyhlásil Petko. Podľa neho by sa ministerstvo malo zamerať skôr na činnosť viac než desiatky fakultných nemocníc, ktoré vytvárajú miliardové dlhy.
V materiáli o optimalizácii siete zdravotníckych zariadení sa píše, že poisťovne už navrhli na zmenu účelu 36 samostatných nemocníc alebo veľkých častí fakultných nemocníc. Zdravotné poisťovne, ktoré financujú okrem iného zákroky lekárov v zdravotníckych zariadeniach, sa už podľa ministerského materiálu zhodli na deviatich nemocniciach, ktoré by zmeny čakali zrejme od leta.
Petko kritizoval, že stále chýba menný zoznam nemocníc, ktorých by sa zmeny mali týkať. Tiež vraj nie je jasné, na základe akých kritérií boli tieto zariadenia vybrané. Údajne chýba aj analýza, aký to bude mať dopad na pacientov.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič však v minulých dňoch povedal, že zatiaľ ide iba o úvahy. Údajne očakáva, že štátne a súkromné poisťovne sa dohodnú a navrhnú mu zoznam neefektívnych zariadení. Ministerstvo potom bude rokovať s ministerstvom sociálnych vecí i vyššími územnými celkami o zmene účelu vybraných zariadení. Podľa analýzy ministerstva sa totiž zo zdravotného poistenia platia aj lôžka sociálnej starostlivosti alebo doliečovacie či ošetrovateľské postele v nemocniciach.
Podľa Petka je základným problémom slovenského zdravotníctva neustály rast nákladov na lieky. "Problém je tiež neustále zadlžovanie fakultných nemocníc, ktoré potápajú celý systém. Počet fakultných nemocníc na Slovensku je pritom najvyšší na počet obyvateľov v rámci celej EÚ," tvrdil šéf asociácie. Menšie nemocnice pritom podľa neho zabezpečujú 65 percent lôžkovej starostlivosti na Slovensku.
Naznačil, že prípadná redukcia by sa mala dotknúť aj fakultných nemocníc, lekární či ambulantnej starostlivosti. Inak sa vraj miliardové dlhy v zdravotníctve nepodarí znížiť. "Vieme si optimalizáciu predstaviť. Mali by byť vytvárané nemocničné komplexy tak, aby sa nemocnice vzájomne dopĺňali vo väzbe na počet fakultných nemocníc. Ten musí byť úmerný počtu obyvateľov," spresnil Petko.
"Pokiaľ by bol (vládou) prijatý materiál o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení, mohlo by to znamenať zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov a rast sociálneho napätia. Bude to finančne náročnejšie než dosiaľ," vyhlásil Petko. Podľa neho by sa ministerstvo malo zamerať skôr na činnosť viac než desiatky fakultných nemocníc, ktoré vytvárajú miliardové dlhy.
V materiáli o optimalizácii siete zdravotníckych zariadení sa píše, že poisťovne už navrhli na zmenu účelu 36 samostatných nemocníc alebo veľkých častí fakultných nemocníc. Zdravotné poisťovne, ktoré financujú okrem iného zákroky lekárov v zdravotníckych zariadeniach, sa už podľa ministerského materiálu zhodli na deviatich nemocniciach, ktoré by zmeny čakali zrejme od leta.
Petko kritizoval, že stále chýba menný zoznam nemocníc, ktorých by sa zmeny mali týkať. Tiež vraj nie je jasné, na základe akých kritérií boli tieto zariadenia vybrané. Údajne chýba aj analýza, aký to bude mať dopad na pacientov.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič však v minulých dňoch povedal, že zatiaľ ide iba o úvahy. Údajne očakáva, že štátne a súkromné poisťovne sa dohodnú a navrhnú mu zoznam neefektívnych zariadení. Ministerstvo potom bude rokovať s ministerstvom sociálnych vecí i vyššími územnými celkami o zmene účelu vybraných zariadení. Podľa analýzy ministerstva sa totiž zo zdravotného poistenia platia aj lôžka sociálnej starostlivosti alebo doliečovacie či ošetrovateľské postele v nemocniciach.
Podľa Petka je základným problémom slovenského zdravotníctva neustály rast nákladov na lieky. "Problém je tiež neustále zadlžovanie fakultných nemocníc, ktoré potápajú celý systém. Počet fakultných nemocníc na Slovensku je pritom najvyšší na počet obyvateľov v rámci celej EÚ," tvrdil šéf asociácie. Menšie nemocnice pritom podľa neho zabezpečujú 65 percent lôžkovej starostlivosti na Slovensku.
Naznačil, že prípadná redukcia by sa mala dotknúť aj fakultných nemocníc, lekární či ambulantnej starostlivosti. Inak sa vraj miliardové dlhy v zdravotníctve nepodarí znížiť. "Vieme si optimalizáciu predstaviť. Mali by byť vytvárané nemocničné komplexy tak, aby sa nemocnice vzájomne dopĺňali vo väzbe na počet fakultných nemocníc. Ten musí byť úmerný počtu obyvateľov," spresnil Petko.
