BRATISLAVA – Začiatkom januára 2017 čakajú Slovákov ďalšie zmeny. Dôchodkový vek sa bude počítať podľa nových pravidiel, čo sa generácie v produktívnom veku dotkne v podobe ďalších odpracovaných rokov navyše. Pozrite sa, ako budúci vývoj vysvetľujú odborníci.
Podľa nových pravidiel, ktoré nadobudnú platnosť prvého januára 2017, budú Slováci do dôchodku odchádzať o niečo neskôr. Prvá úprava odchodu do dôchodku, vychádzajúc z priemerného veku dožitia u nás, bola Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny realizovaná už v roku 2013. Ako uviedol pre Topky hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Stuška, v rámci zmien „musí byť zachovaný princíp, aby sa posunom neskracovalo obdobie poberania dôchodku, čiže dĺžka ‚seniorskej‛ fázy života.“ Dodal však, že napriek zvýšeniu dôchodkového veku bude Slovensko aj naďalej na najnižších priečkach v Európe.
Upravený vek odchodu do dôchodku si budete môcť vypočítať už od 31. októbra 2016. Zmeny sa budú týkať mužov narodených po roku 1946 a žien narodených po roku 1962 (niektoré ženy budú mať nárok na skorší odchod do dôchodku, závisí to od počtu detí, ktoré žena vychovala). Dôchodkový vek poistenca Sociálnej poisťovne, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši vek odchodu do dôchodku určený predpismi účinných do tohto dňa, sa zachováva, resp. platí podľa pôvodných pravidiel. V systéme vyplácania dôchodku však budú aj naďalej existovať výnimky. Na skorší odchod do dôchodku budú mať nárok napríklad ľudia pracujúci v baníctve alebo v prostredí s chemickými karcinogénmi.
Ročné zvyšovanie dôchodkového veku
V budúcom roku by sa mal odchod do dôchodku, ktorý je v súčasnosti 62 rokov, navýšiť o 76 dní. „Takéto predlžovanie dôchodkového veku v roku 2017 je spôsobené relatívne výrazným zvýšením strednej doby dožitia v referenčných obdobiach, to znamená v rokoch 2009 až 2014,“ vysvetlil Stužka. Ako však ďalej ozrejmil hovorca, odchod do dôchodku si nebudete vedieť presne vyrátať na viac ako rok dopredu, pretože vývoj dôchodkového veku sa bude každý rok odvíjať od strednej dĺžky života. Z dostupných analýz sa dá predpokladať, že v budúcnosti by sa predlžovanie veku odchodu do dôchodku malo pohybovať približne na hodnotách 40-50 dní ročne.„Ako sa bude zvyšovať počet rokov, resp. dní, tak sa automaticky bude predlžovať dôchodkový vek. Predlžovanie dôchodkového veku súvisí s realitou starnutia populácie, tak ako v prípade všetkých krajín v rámci EÚ, ktoré spája starnutie populácie,“ doplnil hovorca ministerstva.
Príjem seniorov budú závisieť od viacerých faktorov
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR však predpokladá, že „v roku 2030 výdavky na dôchodkový systém na Slovensku klesnú z 8,1 percenta na 7,6 percenta HDP. Hovorí to aj prognóza Európskej komisie. V roku 2040 by mali byť výdavky z pohľadu dôchodkového systému na úrovni dnešných výdavkov, teda na úrovni cca 8,1 percenta HDP.“ Tento jav by mal podľa prognóz súvisieť s naviazaním dôchodkového veku na dĺžku dožitia, zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie a rozšírením okruhu povinne poistených osôb na dôchodkové poistenie a posilnenie solidarity.
Výška dôchodkového príjmu seniorov bude závisieť od viacerých faktorov. Bude ho ovplyvňovať výška príjmu vzhľadom k priemernej mzde, fakt, či je osoba aj v druhom pilieri, a taktiež to, v ktorom z dôchodkových fondov si v rámci druhého piliera sporí. Rozhodovať môže podľa ministerstva i to, či sa na mieru náhrady pozeráme z pohľadu náhrady príjmu pri priznaní dôchodku, alebo celkovú priemernú mieru náhrady celkových vyplácaných dôchodkov.
Mladí by sa na štát spoliehať nemali
Podľa známych slovenských ekonómov je predlžovanie veku odchodu do dôchodku jediným riešením populačnej krízy nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. „Reforma dôchodkového systému je nevyhnutná, aby sme dôchodkový systém udržali aj dlhodobo,“ myslí si Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ Finančného kompasu, ktorý prízvukuje, že na základe demografického vývoja sa Slovensko s Poľskom radia medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európy. „Slovensko patrí ku krajinám, v ktorých je vek odchodu do dôchodku nízky, priemer EÚ je na úrovni 66 rokov, preto bol tento krok skôr alebo neskôr nevyhnutný. Som presvedčený, že toto nebude posledná úprava súčasného dôchodkového systému,“ dodal Ovčarik, ktorý mladým ľuďom radí, aby sa nespoliehali na štátny pilier, ale zamerali sa aj na dobrovoľné piliere a systémy dôchodkového sporenia.
Budúcnosť je nejasná
„V dôchodkovom systéme platí, že nikto nikomu nič negarantuje. Stačí sa zamyslieť nad tým, ako vyzerala Európa pred 50 rokmi, v čase, keď súčasní dôchodcovia začínali pracovať. Je to jednoducho také dlhé obdobie, že aj demografické prognózy sa môžu zásadne mýliť,“ vysvetľuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. „Ako sa zmení ochota žien mať deti? Aký bude prílev imigrantov? Aká bude rola IT o 20 rokov?“ pokladá si rečnícke otázky Ďurana. Hoci pred nami stojí nejasná budúcnosť, odhad dožitia dôchodcov je vzhľadom na štatistické ukazovatele pomerne presný. Rovnako aj ročný výpočet odvodov pracujúcich.
„Mladí sa musia o svoje dôchodky báť vždy. Majú totiž pred sebou len jednu istotu, ich priebežné dôchodky budú iba také vysoké, ako im ich deti budú ochotné zaplatiť. Čím menej bude pracujúcich a počet dôchodcov bude rásť, tým nižšie budú dôchodky. Bez predlžovania veku odchodu do dôchodku by sa museli znižovať dôchodky. Inak by sa diera v systéme, ktorá je už dnes pol miliardy eur, narástla do neúmerných rozmerov,“ doplnil Ďurana.
Riziko kolapsu verejných financií
„Kvôli nízkej pôrodnosti a starnutiu obyvateľstva bude peňazí v prepočte na dôchodcu stále menej. Ľudia preto budú musieť dlhšie pracovať. Inak by hrozil kolaps verejných financií. Dokonca aj pri súčasnom nastavení stále nemáme vyriešené financovanie budúcich dôchodkov a stále treba hľadať ďalšie opatrenia, ako v dlhodobom horizonte udržať stabilitu,“ načrtol Peter Goliaš, riaditeľ INEKO.
Z údajov INEKO vyplýva, že v súčasnosti je vo vekovej kategórii 18 rokov až dôchodkový vek (DV) približne 3,39 milióna ľudí a vo veku DV+ 1,05 milióna obyvateľov Slovenska. Za predpokladu predlžovania dôchodkového veku podľa dnes platných pravidiel bude v roku 2068 uvedený pomer 2,35 ku 1,41 miliónom. Kým v súčasnosti na jedného človeka vo veku DV+ pripadá 3,22 osoby vo veku 18-DV, v roku 2068 to bude iba 1,67. Relatívny pokles takto vypočítaného „indexu závislosti“ počas nasledujúcich 52 rokov teda predstavuje 48 percent. V záujme finančnej udržateľnosti by „ceteris paribus“ (teda za predpokladu, že sa nezavedie iné opatrenie) bolo potrebné znížiť starobné dôchodky z prvého dôchodkového piliera až o 48 percent.
