BRATISLAVA - Prišli si na pekné peniaze. Je oficiálne známe, koľko politické strany zarobili na marcových voľbách. Dokopy sú to milióny eur. Naviac dostali Smeráci, za nimi nasledujú Sulíkovci a Matovičovci. Smútok z neprekročenia brán do parlamentu zaženie aj kádeháci alebo SMK.
V marcových voľbách Slováci nehádzali do urny len volebný lístok, ale aj finančnú prémiu. Každá politická strana, ktorá prekročila v marcových voľbách aspoň 3 percentá, si prišla na pekné peniaze. Jeden hlas Smeru sa totiž rovná vyše 22 tisíc eurám. Rovnako "cenný" hlas mali aj strany SaS či Oľano-NOVA, rovnal sa vyše 22 tisícom eur. Hlas #Sieťarom mal ešte väčšiu cenu, jeden sa rovnal takmer 25 tisícom. Pre porovnanie hlas KDH stál 17 a pol tisíc eur.
1. Príspevok za platné hlasy získané vo voľbách
Príspevok za platné hlasy sa dáva strane, ktorá mala viac ako 3 percentá. Za jeden hlas získava strana 1 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy z predchádzajúceho roku. Priemerná mzda za celý minulý rok 2015 činí 883 eur. Jedno percento z tejto sumy je 8,83 eura, ktoré budeme násobiť počtom hlasov získaných vo voľbách. Výsledkom je táto tabuľka.
Strana | Suma za hlasy (€) |
Smer | 6 511 957 |
SaS | 2 786 377 |
Oľano-NOVA | 2 539 605 |
SNS | 1 990 158 |
ĽSNS | 1 852 349 |
Sme rodina | 1 526 354 |
Most-Híd | 1 497 506 |
#Sieť | 1 290 990 |
KDH | 1 138 258 |
SMK | 931 521 |
2. Príspevok na činnosť
Štát prispieva stranám na činnosť rovnakou sumou ako dostali za hlasy.
Strana | Suma za hlasy (€) |
Smer | 6 511 957 |
SaS | 2 786 377 |
Oľano-NOVA | 2 539 605 |
SNS | 1 990 158 |
ĽSNS | 1 852 349 |
Sme rodina | 1 526 354 |
Most-Híd | 1 497 506 |
#Sieť | 1 290 990 |
KDH | 1 138 258 |
SMK | 931 521 |
3. Príspevok za mandát
Týka sa len strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Príspevok za platné hlasy teda tento rok dostane osem politických strán. Do tabuľky sme zarátali sumu na celé 4 roky. Stranám, ktoré dostali pod 20 mandátov, sa násobí ich počet tridsaťnásobkom. Stranám s počtom mandátov vyšším ako 20, sa násobí ich počet dvadsaťnásobkom.
Strana | Suma (€) |
Smer | 3 461 360 |
SaS | 1 483 440 |
Oľano-NOVA | 2 013 240 |
SNS | 1 589 400 |
ĽSNS | 1 483 440 |
Sme rodina | 1 165 560 |
Most-Híd | 1 165 560 |
#Sieť | 1 059 600 |
Celkovo zinkasovali strany milióny
V záverečnej tabuľke sme spočítali dokopy peniaze za získané hlasy, príspevok na činnosť a nakoniec aj príspevky za mandáty. Najlepšie z toho vyšiel Smer - zarobili na voľbách až takmer 16 a pol milióna. Sulíkovci a Matovičovci si prišli na slušných 7 miliónov.
Strana | Celková suma (€) |
Smer | 16 485 274 |
SaS | 7 056 194 |
Oľano-NOVA | 7 092 450 |
SNS | 5 569 716 |
ĽSNS | 5 188 136 |
Sme rodina | 4 218 266 |
Most-Híd | 4 160 572 |
#Sieť | 3 641 580 |
KDH | 2 276 514 |
SMK | 1 863 042 |
Peniaze od štátu sú v poriadku, ale...
Podľa politológa Radoslava Štefančíka je správne, že politické strany financuje štát. "Ak by ste sa opýtali, či má štát financovať politické strany, hovorím jednoznačne áno," zareagoval pre Topky. Zároveň vysvetľuje, že pokiaľ existovala možnosť financovať strany výhradne zo súkromných zdrojov, otázniky vyvolávali najmä dary. "Vznikalo totiž podozrenie, že pri rastúcich nákladoch na volebnú kampaň bude priamo úmerne rásť aj závislosť strán od donorov," dodáva s tým, že práve preto vzniklo štátne financovanie.
Ani zákony nepomôžu, keď občan spí
V skutočnosti to však s financovaním nie je stále ideálne. "Reálne podmienky, aj na Slovensku, ukazujú, že politické strany sa závislosti od súkromných donorov (bez toho, aby ich všetky priznávali vo svojich výročných správach) nedokážu zbaviť. Naopak, medzi tzv. mecenášov politických strán patria práve tí, ktorí so štátom obchodujú. Z tohto dôvodu je pravdepodobnosť závislého vzťahu medzi firmami a politickými stranami mimoriadne vysoká," myslí si analytik.
Dôležitá je preto transparentnosť pri preukazovaní finančného zdroja. "A to sa žiaľ na Slovensku zatiaľ nedarí," hodnotí Štefančík. Problém podľa neho nespočíva ani tak v legislatíve ako v pasivite verejnej mienky. "Ak by totiž občianska spoločnosť na Slovensku mala akcieschopnosť aspoň polovičnú tej z Islandu, žiadny majiteľ hlasu podobnému Ficovi alebo nejaký Gabo, čo vidí veci „alternatívne“ by si už v politike neškrtli," tvrdí.
Financovanie ako kľúč k riadnemu fungovaniu
Štátne financovanie by podľa politológa mohlo byť doplnené. "T. j. výška štátneho príspevku by závisela okrem získaných hlasov a mandátov, aj od výšky získaných prostriedkov z členských príspevkov. T. j. strany by boli donútené fungovať ako organizácie, tak ako všade v dlhodobo konsolidovaných demokraciách." Tak by napríklad Matovičovcom hrozilo, že by od štátu nedostali nič, pretože podľa výročnej správy z roku 2014 u nich členské príspevky neexistujú. "Možno práve tento systém by prinútil politické strany fungovať skutočne ako politické organizácie a nie ako eseročky," nádeja sa odborník na financovanie politických strán.