BRATISLAVA - V tichosti a tajnosti. Taký pocit majú ľudia z rozhodnutia ministerstva vnútra a štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, ktoré už čoskoro zmení vzhľad ostrova Sihoť. Osudové rozhodnutie zotne polovicu stromov ako gilotína.
Aktivisti, ktorí na Facebooku založili stránku s názvom Nie ropovodu cez Žitný ostrov a Bratislavu, si na stránke Ministerstva vnútra SR všimli najnovšie plány výrubu stromov na strove Sihoť.
Internetom sa šíri výzva na záchranu lesa: Stopy po bezcitnosti sú vidieť všade
„Toto je možné len v džamahírii zvanej Slovensko! Štátne lesy plánujú vyrúbať skoro 50 % ostrova Sihoť! Nie len to, že Sihoť je najstarší vodárenský zdroj, ale je to aj územie európskeho významu NATURA 2000! Proste Slovensko!“ rozhorčili sa aktivisti.
„Toto je smutné, čo sa deje v tomto štáte,“ napísala pod upozornenie aktivistov Štefánia a ľudia sa k jej názoru pripojili. Niektorí navrhli zastaviť výrub petíciou.
Desaťročný plán
Ako Topkám potvrdil hovorca štátneho podniku LESY Slovenskej republiky Vlastimil Rezek, informácia o výrube je aktuálna, čo podľa aktivistov dokazujú aj dokumenty zverejnené na stránke ministerstva. „Pripravovaný plán starostlivosti o les na ostrove Sihoť počíta s postupnou obmenou stromov približne na polovici tohto územia v priebehu nasledujúcich 10 rokov,“ spresnil Rezek s tým, že prvá časť bola podobným spôsobom obnovená v minulých rokoch a dnes tu napríklad na lokalitách vyrúbaných v roku 2010 rastie viac ako desaťmetrový les, ktorý plní všetky požadované funkcie.
„Pokiaľ by nedošlo k postupnej obmene prestarnutých topoľov, hrozí rozvrat lesného porastu a uvoľňovaním látok pri hnilobnom procese by sa mohla dokonca zhoršiť kvalita spodných vôd,“ doplnil hovorca. Výrub má byť realizovaný na topoľovom dreve s nízkou hodnotou, ktoré nie je kvalitné.
Dôležitý zdroj pitnej vody
Rezek ďalej dodal, že plán starostlivosti o les vypracováva odborná externá organizácia na základe podkladov obhospodarovateľa a pripomienok všetkých zúčastnených organizácií vrátane orgánov ochrany prírody, a to aj vo vzťahu k predchádzajúcemu obdobiu.
„Odborná organizácia sa pri vyhotovovaní plánu riadi platnými modelmi hospodárenia, ktoré určujú, aké druhy drevín ja možné na danej lokalite použiť na opätovné zalesňovanie. Obhospodarovateľ lesa, a teda ani podnik LESY SR neurčuje druhovú skladbu drevín na danom území,“ vysvetlil Rezek.
Minulosť využitia ostrova Sihoť je pomerne pestrá. Už od roku 1886 je Sihoť využívaný ako vodárenský zdroj. „Podľa chemických rozborov patrí voda k najkvalitnejším nielen v Bratislave, ale i v rámci celého Slovenska. Na výmere takmer 235 ha sa nachádza 46 studní a 102 pozorovacích vrtov. Od mája 2012 je vyhláškou Krajského úradu životného prostredia Bratislava vyhlásený ako chránený areál s 2. a 3. stupňom ochrany,“ doplnil Rezek.
Odumierajúce topole
Podľa ďalšieho vyjadrenia štátneho podniku LESY Slovenskej republiky je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. „V časti mäkkého luhu pestujeme topoľ šľachtený (poprípade vŕbu), ktorý tam je už 80 rokov a teraz ho postupne obnovujeme a začíname nahrádzať topoľom domácim. V časti tvrdého luhu pestujeme typické dreviny tohto typu lužného lesa , a to dub, jaseň, poprípade brest. Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami – drevinami,‟ spresnil Rezek.
