BRATISLAVA – Predsedníčka Najvyššieho súdu (NS) SR Daniela Švecová sa obrátila na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, aby preveril skutočnosti, za ktorých nadobudol v roku 2011 právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci antidiskriminačnej žaloby 11 sudcov NS.
Na základe neho teraz sudkyne NS Helena Kováčová a Jana Zemková iniciovali exekučné konanie voči svojmu domovskému súdu. Rozsudok sa stal právoplatným 5. februára 2011 po tom, ako NS pod vedením Štefana Harabina nepodal voči prvostupňovému rozsudku odvolanie.
"Bývalý predseda NS Štefan Harabin, ktorý bol štatutárnym orgánom súdu, sa mal v tejto veci odvolať ako správca majetku štátu v zmysle zákona o správe majetku štátu," uviedol hovorca NS SR Boris Urbančík.
Priblížil, že podľa tohto zákona je správca oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať o to, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
"Podanie, ktoré bolo doručené na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky je v súčasnosti v štádiu posudzovania a vybavovania," informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.
Harabin v reakcii na Švecovej iniciatívu vysvetlil, že sa neodvolal proti rozsudku okresného súdu preto, lebo Ústavný súd SR predtým rozhodol o platovej diskriminácii nešpeciálnych sudcov. "Plénum Najvyššieho súdu mi neodporúčalo sa odvolať," pripomenul s tým, že podanie odvolania by bolo v rozpore s jeho právnym názorom.
Bývalý šéf Najvyššieho súdu SR kritizoval Švecovú, ako aj predsedníčku Súdnej rady SR Janu Bajánkovú, že v minulosti rovnako vystupovali proti platovej diskriminácii sudcov, ktorí nepoberali tzv. špeciálny príplatok a teraz už ako funkcionárky konajú opačne.
Harabin tvrdí, že Švecová a Bajánková vypracovali ako občiansko-právne sudkyne vzor antidiskriminačnej žaloby, ako prvé takéto žaloby podali a robili medzi sudcami kampaň. "Podarilo sa im presvedčiť viac ako 700 sudcov len preto, že oslovení sudcovia ich brali ako odborné autority v oblasti civilného práva," napísal Harabin.
"Necítim potrebu sa k tomu vyjadrovať," reagovala na krok Švecovej ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). "Myslím, že pani predsedníčka koná v rámci svojich kompetencií," doplnila.
Kováčová a Zemková vymáhajú od Najvyššieho súdu SR po 100.000 eur. Súd teraz rozhoduje o tom, či majetok NS, ktorý označili, možno exekvovať. Kováčová navrhla do exekúcie všetky služobné vozidlá NS s výnimkou nového vozu predsedníčky súdu. V prípade hromadnej antidiskriminačnej žaloby uspelo i ďalších deväť sudcov. Osem z nich má taktiež nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur, informoval Urbančík.
Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I odročila v prípade návrhu Najvyššieho súdu na zastavenie exekúcie iniciovanej Helenou Kováčovou pojednávanie o mesiac. Okrem zabezpečenia ďalších podkladov dala NS časť na prípadné finančné vyrovnanie sa so sudkyňou.
Právny zástupca NS na súde uviedol, že sa jeho predsedníčka chce obrátiť so žiadosťou na novú vládu. Podľa Žitňanskej na to zatiaľ nie je dôvod. "Je to priskoro, konanie sa neskončilo, sledujem, že NS využíva všetky právne prostriedky, takže považujem to za predčasné," vysvetlila ministerka.
