BRATISLAVA – Slováci nespokojní s výsledkom volieb, v ktorých strana Mariána Kotlebu získala osem percent hlasov, včera vyšli na tichý protest do ulíc. Úspech Ľudovej strany – Naše Slovensko však zaujal aj zahraničné médiá, vzhľadom na aktuálnu nepriaznivú spoločenskú mienku v súvislosti s utečencami je táto téma veľmi horúca. Zisťovali sme preto, čím to je, že sa slovenská mládež upína k extrémistom a radikálnym riešeniam.
Oslovili sme s touto otázkou pracovníka Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, Petra Salnera, ktorý sa dlhé roky venuje sociálnej kultúre Židov. Vo svojich prácach rozoberal aj toleranciu vo veľkých mestách Európy, preto vie adekvátne zhodnotiť, čo majú spoločné niekdajší postoj k Židom a súčasný strach z migrantov a prečo tento strach núti ľudí opakovať staré chyby a voliť extrémistov.
Napriek tomu, že si každoročne pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom, politické dianie v posledných rokoch na Slovensku, ako aj v okolitých krajinách, dokazuje, že ľudia zabúdajú. Čím to podľa vás je?
Niektorí zabúdajú, iní na toto obdobie s láskou spomínajú, väčšina občanov Slovenska sa však narodila až roky či desaťročia po oslobodení. Socialistické školstvo žiakom veľa konkrétnych informácií o týchto rokoch nedalo. A to, čo sa dozvedeli, prijímali ľudia často s nedôverou ako ďalšie propagandistické klamstvo režimu. Ani v dnešných školách slovenský štát a holokaust nedostávajú veľa priestoru. A mladí ľudia majú v povahe, že uprednostňujú jednoduché riešenia zložitých situácií.
Neuveriteľných osem percent hlasov vo voľbách získala Kotlebova Ľudová strana – Naše Slovensko, ktorú podporili najmä prvovoliči, teda ľudia vo veku 18 až 21 rokov. Je to podľa vás spôsobené tým, že rodičia už dnešnej mladej generácii nevedia vysvetliť, aký vplyv mal fašizmus na vývoj Európy a samotnej histórie Slovákov?
Vo väčšine rodín riešia každodenné problémy a tie predstavujú všetko iné, než fašizmus, totalitu či holokaust. Tieto témy sa vo väčšine rodín vôbec neotvárajú. Treba si ďalej uvedomiť, že aj rodičia sa narodili niekoľko rokov po oslobodení a pamätníci, ktorí toto obdobie zažili, rýchlo odchádzajú. O školách som už hovoril. Pre väčšinu súčasníkov to doteraz bol (a často stále je) akademický problém, ktorý sa podľa nich nijako netýka ich života.
Voličov Kotlebovej strany spojila najmä otázka migrantskej krízy, ktorá pomohla aj Borisovi Kollárovi. Veľmi podobný strach, aký kedysi mali ľudia zo židovského obyvateľstva dnes pociťujú pri príchode migrantov do Európy. Sledujete tento trend strachu už dlhšie alebo ho spustila skôr tá migrantská kríza?
Kontakty s príslušníkmi iných, cudzích kultúr vyvolávajú vo väčšine ľudí zvedavosť alebo strach. Na Slovensku (nielen v prípade migrantov) z mnohých dôvodom prevláda to druhé. Dnes tu vplývajú reálne obavy z terorizmu, strach z útokov samovražedných atentátnikov, hrôzostrašné popravy islamského štátu. Všetko toto môžu (niekedy musia) ľudia prostredníctvom médií a sociálnych sietí sledovať v priamom prenose. Úlohu zohráva aj účelové využitie politikmi a stranami. Pôsobia aj ekonomické príčiny: nezamestnanosť, obavy z toho, že prostriedky, ktoré by štát mohol využiť v ich prospech pôjdu migrantom, strach z cudzej kultúry. Kotleba vo svojej kampani zdôrazňoval ťažkú situáciu niektorých regiónov Slovenska. Rečnícky sa obracal na "bielych ľudí", okrem problematiky migrantov sľuboval vyriešiť "rómsku otázku". Nešetril demagógiou a mnohí mu uverili.
Myslíte si, že tento trend podpory nacionalistických strán bude pokračovať aj v ďalších dňoch a rozrastie sa aj do ďalších štátov? Ide iba o postoj bývalého východného bloku alebo by sa podobná udalosť, akou je zvolenie extrémistickej strany do parlamentu, mohla udiať aj vo „vyspelých“ západných krajinách?
Tento trend nie je len postsocialistických štátoch. Rôznymi formami a v rozličnej miere sa prejavuje aj v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku a určite aj inde... Strach a jeho populistické využívanie je pravdepodobne všeľudským fenoménom. V každom prípade je však tento trend znepokojivý. Časť obyvateľstva okrem strachu z migrantov pociťuje možno ešte väčší strach "z našich".
Akú rétoriku voči „neSlovanom“ podľa vás zvolí Kotleba v ďalších mesiacoch? Bude šíriť fašistické myšlienky alebo zvolí cestu menšieho odporu?
Nie som prorokom. Predpokladám, že nepoužije jediný model, ale bude reagovať na konkrétnu situáciu. Podľa toho prispôsobí rétoriku a aktivity svojej strany. Niekedy bude agresívnejší, inokedy uprednostní vyčkávaciu taktiku... Obavy vyvoláva fakt, že ĽSNS je stále lepšie organizovaná a vďaka vstupu do parlamentu nebude mať v najbližších rokoch problémy s financovaním svojich aktivít.
Čo by sme mali pripomenúť a vysvetliť mladým voličom ĽS – NS, aby pochopili, aké hrôzy fašisti páchali a čo to znamenalo pre celý svet? Ako by ste ich vy presvedčili, že táto strana nie je cestou k riešeniu problémov, ak by ste mali šancu hovoriť priamo k voličom Kotlebu?
To je veľmi zložitá otázka, na ktorú neexistuje jediná správna odpoveď. Podmienkou je čas a trpezlivosť a toto nám môže chýbať. Štatistické údaje bežných poslucháčov skôr nudia než presvedčujú. Ideologické diskusie asi tiež nezaberú. Vo veľkej miere ide o konflikt racionality s emóciami. Podľa mojich skúseností najlepšie preto presvedčia konkrétne príbehy, ľudské osudy. Akékoľvek slová však môžu pôsobiť len vtedy, keď sa "druhá strana" nezakope vo svojich "jedine správnych" pozíciách, ale prejaví ochotu počúvať a diskutovať.
