BRATISLAVA – Rakovina desí mladých aj zdravých. Hoci lekári považujú za jej hlavné príčiny nesprávne životné návyky, nevysvetľuje to, prečo obyvateľov niektorých oblastí týka viac a iných menej. O tom sme sa zhovárali s chemikom Petrom Škrabálkom.
„Nerád používam slovo rakovina, lebo mi zobrala zopár kamarátov a ľudí, ktorých som si vážil. Aj keď sa môže javiť ako jeden druh ochorenia, v skutočnosti ide o celú plejádu ochorení, ktoré majú spoločné len to, že niektoré bunky postihnutých tkanív alebo orgánov sa množia trochu rýchlejšie, ako tie zdravé,“ zamýšľa sa chemik Petr Škrabálek, ktorý je dnes už na dôchodku a žije v Štiavnických Baniach. Takmer celú svoju kariéru sa zaoberal meraním aktivít radónu. Jedného dňa mu napadlo porovnať topografický podklad používaný pri jeho práci s mapou rozšírenia zhubných nádorov. Výsledok ho prekvapil.
Veľká mapa najhoršieho strašiaka Slovákov: V týchto okresoch na rakovinu zomierame najviac
„Len nedávno som mal v ruke publikáciu profesora A. Limu z Neapolskej univerzity, v ktorej hľadali možné súvislosti medzi výskytom prírodných rádioaktívnych prvkov (draslíka, uránu a tória) a ťažkých kovov v horninách oblasti Campania so zdravotným stavom obyvateľstva,“ opisuje vedeckú prácu, ktorá ho mimoriadne zaujala. Campania je totiž oblasť poznamenaná vulkanizmom, podobne ako mnohé územia Slovenska, napríklad práve región štiavnického stratovulkánu, kde žije aj Petr Škrabálek.
Žiarenie vyvoláva zhubné nádorové ochorenia
Škrabálek ďalej vysvetľuje, že už na počiatku minulého storočia bolo známe, že ionizujúce žiarenie vyvoláva zhubné nádorové ochorenia. Prišli na to rádiologóvia pri röntgenovaní. „Gama žiarenie prírodných rádionuklidov má podobné vlastnosti ako žiarenie X röntgenových lámp. Je teda na mieste podozrenie, že prírodné rádionuklidy sú príčinou rakoviny,“ objasňuje chemik.
Odborník na výživu prezradil, prečo Slováci trpia rakovinou: Toto musíte okamžite zmeniť!
Mapy distribúcie prírodných rádionuklidov na území Slovenska dokazujú, „na väčšine územia sú hodnoty obsahu draslíka, uránu a tória porovnateľné, alebo mierne nad svetovým priemerom. Existujú ale anomálie, kde sú vyššie i niekoľkonásobne,“ pokračuje Škrabálek. Produktom rádioaktívnej premeny uránu a tória je rádioaktívny plyn radón, ktorý z geologického prostredia preniká základovými konštrukciami do budov. Práve radónom sú podľa chemika najviac ohrozené interiéry rodinných domov. Ohrozenie je o to väčšie, že je nebadané.
Vdychujeme radón
„Epidemiologickými štúdiami bolo preukázané, že vdychovane radónu, presnejšie alfa a beta rádioaktívnych aerosólov, teda produktov jeho postupnej premeny na stabilné olovo, spôsobuje rakovinu pľúc. Maximá na mape rádionuklidov sa podozrivo dobre kryjú s maximami zhubných novotvarov pľúc i iných nádorových lokalizácií,“ prízvukuje odborník s tým, že priemerný Slovák prijme každoročne dávku ionizujúceho žiarenia trochu väčšiu ako 2 milisieverty. Veľkosť dávky z jednotlivých zdrojov ukazuje aj obrázok číslo 1. Dávka žiarenia z globálneho dopadu a produktov jadrových elektrární je však taká malá, že ju aplikácia Grafy Excel 2010 ani nevykreslila, dodáva geológ a spresňuje, že pravdepodobnosť vzniku zhubného nádorového ochorenia je úmerná kumulatívnej dávke, ktorá sa u pracovníkov s ionizujúcim žiarením zrátava 50 rokov a u obyvateľstva 70 rokov.
Škrabálek vo svojich pozorovaniach vychádzal z onkologických záznamov z roku 2009, keď na Slovensku pribudlo 31 466 nových onkologických ochorení. „Podľa koláčového grafu by obeťou priemernej dávky žiarenia malo byť iba 22 580 ľudí. To pri štatistickej neistote odhadov dávok vyzerá na dobrú zhodu. Takmer celá tretina prípadov ostala na fajčenie a ostatné nežiarivé rizikové faktory. Ak by sme na výpočet použili hodnotu odhadnutej dávky 2,7 milisievertov, počet predpokladaných ochorení by vyrástol na 30 500 prípadov,“ ozrejmuje expert a dopĺňa, že epidemiológovia s tým ale nebudú súhlasiť, lebo podľa ich názoru pochádza 90 % nádorových ochorení pľúc z fajčenia. Rovnako ani dietológovia, lebo podľa nich je 70 % nádorových ochorení z fajčenia a 30 % z nezdravého stravovania sa a alkoholizmu. „Kto má pravdu? Nie som lekár a nechcem to súdiť,“ pokladá si rečnícku otázku Škrabálek.
Dôverne známy karcinogén
Problém je podľa neho v tom, že najprebádanejším karcinogénnym faktorom je ionizujúce žiarenie. „Všetky výskumy boli vykonané na pracovníkoch so žiarením, rádiológmi počínajúc, cez baníkov rudných baní a ľuďmi postihnutými jadrovými haváriami končiac. Všetky tie výskumy sa odohrávali na pozadí prírodnej rádioaktivity, ktorá nie je zanedbateľná a má tie isté účinky,“ dodáva.
Kvantitatívne ukazovatele na odhad dávky radiačného žiarenia poznáme a poznáme aj koeficient rizika z príjmu jednotky dávky – teda pravdepodobnosť vzniku zhubného nádorového ochorenia. Poznáme tiež mechanizmus, ktorým ionizujúce žiarenie chorobné množenie buniek vyvoláva. Výskum prebieha ďalej a každých 10 rokov sa nové poznatky porovnávajú s doterajšími skúsenosťami a aktualizujú. Posledná aktualizácia bola zahájená uverejnením publikácie ICRP 103 v roku 2007. Pre krajiny Európskej únie je záväzným dokumentom Smernica rady 59/2013/Euratom. Konečný dátum implementácie tohto predpisu minimálnych bezpečnostných štandardov je 6. február 2018, ozrejmil Škrabálek.
„Len zdanlivo som odbočil od témy, lebo smernica je nesmierne dôležitá pre budúce usmerňovanie ožiarenia obyvateľov Slovenska z prírodnej rádioaktivity i ostatných zdrojov žiarenia. Veľký dôraz je kladený na zníženie ožiarenia, presnejšie expozície obyvateľstva radónu a gama žiareniu v interiéroch budov. Po vzore Českej republiky sa požaduje Národný akčný plán na zvládanie rizika z radónu. Je to akási Národnú frontu proti radónu v budovách, alebo, ak chceme, proti rakovine pľúc. Súčasné výskumy naznačujú, že radón je zodpovedný i za niektoré formy leukémie,“ hovorí.
Mapa celkovej prírodnej rádioaktivity - vyše 40 radionuklidov, ktoré sú samozrejmou súčasťou horninového prostredia a súčasťou všetkých výrobkov zo surovín získaných zo zemskej kôry.
Priemerný obsah uránu v zemskej kôre je 3 mg/kg horniny (36 Bq/kg), tórium sa vyskytuje v množstve 10 mg/kg (37 Bq/kg) a draslík 40 mg/kg, čo predstavuje 2,8 % z celkového obsahu draslíka v hornine, v priemere asi 600–800 Bq/kg horniny. „Ožiarenie z týchto rádionuklidov z prirodzeného prostredia z pochopiteľných dôvodov nie je možné nijakým spôsobom regulovať. Iba ak by sme si dali zhotoviť brnenie z olova,“ mieni chemik.
„Na poslednej mape vyznačujú čisto modré plochy oblasti, v ktorých horniny obsahujú len priemerné alebo podpriemerné množstvo rádionuklidov. Od zelenej do červenej obsah rádionuklidov stúpa. Červená predstavuje troj až päťnásobok priemernej rádioaktivity. Vidíme zdanlivý paradox. Oblasť Žitného ostrova je na geologickej mape modrá a napriek tomu, na mape mortality rakoviny pľúc patrí práve táto oblasť k najpostihnutejším, podobne ako Štiavnicko alebo Žiarsko, kde sú červenou vyznačené anomálie v koncentráciách rádionuklidov,“ odôvodňuje.
Príčinu je podľa Škrabálka potrebné hľadať v transportných možnostiach hornín. Žitný ostrov leží na štrkopieskoch, ktoré dobre prepúšťajú plyny. Radón uvoľnený z hornín a spodnej vody sa môže rýchlo pohybovať a štrbinami v základových konštrukciách domov natekať do interiérov. Okrem toho tu emanáciu radónu z hornín umožňuje aj spodná voda. „Zaplavené póry hornín produkujú významne viac radónu ako póry suché. Takéto a ešte sofistikovanejšie problémy bude potrebné v Národnom akčnom pláne sledovať, lebo pôjde o racionálne vyhľadávanie a ozdravovanie domov s vysokými koncentráciami radónu v interiérovom vzduchu,“ upozornil na záver.