BRATISLAVA - Pre kategóriu ľudí, ktorí majú ukončené len základné vzdelanie alebo nedochodili ani základnú školu, treba zrušiť kategóriu minimálnej mzdy. Myslí si to bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, v súčasnosti predseda strany Demokrati Slovenska Ľudovít Kaník.
"Za 405 eur hrubej mzdy plus ďalšie odvody ich nikto nezamestná na to, aby im pozametal dvor alebo pásol kozy. Jednoducho, tá mzda je príliš vysoká a tí ľudia sú odsúdení byť v čiernej ekonomike alebo byť trvalo nezamestnaní," uviedol Kaník dnes v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
Kaník si totiž myslí, že pre kategóriu ľudí, ktorej chýba aspoň základné vzdelanie, je najväčšou bariérou na vstup na trh práce práve vysoká úroveň minimálnej mzdy. Riešenia súčasnej vlády sú však podľa neho drahé a neefektívne. "Ak im nezoberieme sociálne dávky, bola by to motivácia, lebo by neprišli o sociálne dávky a získali by možnosť zárobku. Vznikla by tak motivácia pracovať," hovorí Kaník o návrhu zrušiť úroveň minimálnej mzdy pre ľudí bez základného vzdelania. Zároveň navrhuje pre všetky kategórie zamestnancov znížiť o 17 percent odvody.
"Dosiahli by sme, že všetkým výrazne vzrastie čistá mzda, pretože by platili nižšie odvody. V prípade hrubej mzdy 550 eur by mesačná mzda zamestnanca vzrástla okamžite o 27 euro, pri hrubej mzde 850 eur o 49 euro," vysvetľuje Kaník s tým, že by to nemalo dopady na príjmy štátneho rozpočtu, lebo prichádzajú aj s veľkou reformou zdaňovania, ktorá by presunula daňové bremeno z pliec strednej a nižšej triedy na plecia finančnej špičky.
Podľa Kaníka by tak získal aj zamestnávateľ, ktorému by po znížení odvodov klesli náklady pri hrubej mzde 550 eur až o 72 eur. Inak to však vidí súčasný minister práce Ján Richter, podľa ktorého je Kaník len typickým príkladom pravicového politika. "Urobiť všetko preto, aby zamestnávatelia mali väčšie zisky," komentoval návrh Richter.
Podľa Richtera súčasná vláda už podnikla kroky na zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných. V roku 2015 podľa neho z tejto kategórie ubudlo 55-tisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí. Zároveň tvrdí, že motiváciou pre týchto ľudí je práve vyššia mzda. Dokazuje to napríklad podľa neho to, že odkedy od začiatku minulého roka zaviedli, že nezamestnaný si mohol na pol roka ponechať sociálne dávky a zároveň mal možnosť pracovať hoci za minimálnu mzdu, túto možnosť využilo vyše 20-tisíc ľudí. "Je tu žiadosť o vyššiu motiváciu a tá motiváciu pre túto kategóriu ľudí je vyššia mzda," dodal v relácii Richter.
Richter pripustil, že na Slovensku je medzi dlhodobo nezamestnanými množstvo takých, ktorí majú len základnú školu. Podľa neho len so základným vzdelaním je v evidencii 113-tisíc ľudí, z nich 40 percent dokonca nedokončilo ani len základné vzdelanie. "Je to kategória ľudí, s ktorou sa nedá robiť hneď rekvalifikácia. Tá práca je zložitejšia, ekonomicky náročnejšia a s väčšími rizikami," hovorí Richter.
Dodáva však, že ministerstvo pripravuje projekty, nazval ich "vzdelávačky" - tzv. malé výučné listy, v ktorých by pripravili pre trh práce aj týchto ľudí bez vzdelania a kvalifikácie. Zároveň pripomenul projekt verejné zamestnávanie, ktorý podľa neho priniesol dobré výsledky. "Jedna tretina, každý tretí z nich, sa po skončení projektu dokázal zamestnať, získal nejaké pracovné návyky, naučil sa ráno vstávať, chodiť do práce a výsledok je, že dnes každý tretí z nich má zmluvu na dobu neurčitú a pracuje," dodal Richter.
So znižovaním nezamestnanosti na Slovensku je Richter spokojný a tvrdí, že trend, ktorý súčasná vláda zaviedla, má šancu pokračovať aj v ďalšom volebnom období. Nejde v ňom podľa neho len o znižovanie nezamestnanosti, ale aj o vytváranie nových pracovných miest. Opak si myslí Kaník, podľa ktorého sú štatistiky vytvorené tak, aby vyzerali pozitívne. Lepšie čísla podľa neho ministerstvo dosiahlo len tak, že zmenilo metodiku. Kaník tvrdí, že medzi zamestnaných napríklad rátajú aj tých, ktorí sú na aktivačných prácach.
Tí tam však podľa neho nepatria, poberajú totiž sociálne dávky. Richter to však popiera a tvrdí, že ľudia na aktivačných prácach sú evidovaní na úrade práce a nikto ich nevymazal. Zároveň prízvukuje, že Slovensko v hodnotení Eurostatu skončilo za minulý rok ako druhý najrýchlejší skokan v Európskej únii v poklese nezamestnanosti.
