BRATISLAVA - Posledná rozlúčka s kňazom Antonom Srholcom bude v utorok 12. januára. Ako informoval hovorca saleziánov Rastislav Hamráček, najprv bude v bratislavskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) o 9:30. Telo kňaza bude k ucteniu vystavené od 8:30. Popoludní sa bude konať posledná rozlúčka so zosnulým v jeho rodnej Skalici - vo farskom Kostole sv. Michala o 13:30.
Následne bude Anton Srholec pochovaný na skalickom cintoríne. V utorok bude možné v Blumentáli podpísať kondolenčnú knihu. "Podľa želania zosnulého, ktoré zanechal príbuzným, tí, ktorí sa zúčastnia na poslednej rozlúčke, sú požiadaní, aby namiesto kvetinových darov konali skutky lásky, pamätali na zosnulého v modlitbe a podporili jeho diela (Resoty, Nenápadní hrdinovia, KPVS), ako si to sám prial," dodal Hamráček.
Kňaz Anton Srholec zomrel vo štvrtok 7. januára vo veku 86 rokov v Bratislave. Zomrel po 68 rokoch rehoľného života, z ktorých 45 bol kňazom. Posledné mesiace prežíval vážne onkologické ochorenie, ktorému napokon podľahol. Anton Srholec sa aktívne zapájal do verejného života, venoval sa prednáškovej činnosti a tiež publicistike. V roku 1992 založil v Podunajských Biskupiciach resocializačné zariadenie pre bezdomovcov Resoty, ktoré poskytuje strechu nad hlavou desiatkam ľudí. Bol držiteľom mnohých domácich a zahraničných ocenení, v roku 2003 Antonovi Srholcovi prezident republiky udelil Rad Ľ. Štúra II. triedy
Srholec hral v životoch mladých Slovákov dôležitú úlohu: Žiarivý maják k hodnotám
Slovensko stráca v osobe Antona Srholca jednu zo skutočných osobností národa, pretože si dokázal získať priazeň a podporu ľudí bez ohľadu na spoločenské postavenie či vierovyznanie. Poukazuje na to Ústav pamäti národa (ÚPN).
Kňaz a salezián Anton Srholec zomrel vo štvrtok (7.1.) vo veku 86 rokov. Približne pred rokom mu diagnostikovali nádor na pľúcach. Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák vyjadril úprimnú sústrasť najbližšej rodine, Konfederácii politických väzňov Slovenska, saleziánskej rodine a katolíckej cirkvi na Slovensku i komunite ľudí bez domova Resoty. Rovnako tak urobil aj prezident bratislavského Rotary Clubu Emil Huraj. Srholec bol aktívnym členom klubu od roku 1997, v ÚPN bol spolupracovníkom.
Anton Srholec sa podľa Krajňáka stal najmä pre mladú generáciu majákom na ceste k trvalým hodnotám. Podotkol, že si zasluhuje miesto na piedestáli našej spoločnosti za zápas proti totalitnému komunistickému režimu, v boji za slobodu či v úsilí postarať sa o chudobných a trpiacich. "Podobne ako starozákonní proroci sa nezľakol pravdy, preto sa stal pre mnohých výčitkou. Ľudí miloval, zlo nenávidel. Stal sa 'kráľom' a žiarivým príkladom v konaní skutkov milosrdenstva," konštatoval Krajňák v písomnom stanovisku.
