BRATISLAVA - O klimatických zmenách sa po veľkom summite v Paríži v posledných dňoch hovorilo dosť. Ide o ďalší globálny problém, ktorí musia riešiť už aj tak vyčerpaní politici a štátnici. Ako sa na neočakávané zmeny v počasí a reči o globálnom otepľovaní pozerajú odborníci na Slovensku? Opýtali sme sa známeho meteorológa RNDr. Petra Jurčoviča.
Mnoho ľudí má doteraz nejasno v tom, o akom probléme v podsate hovoríme. Jurčovič, známy aj z televíznych obrazoviek, stručne a jednoducho vysvetľuje všetky základné pojmy. "Žijeme v dobe globálneho otepľovania. To znamená, že aj keď do atmosféry Zeme sa dostáva stále zhruba rovnaké množstvo slnečnej energie, tak stále menšia časť tepelnej energie z našej planéty odchádza do vesmíru. Zem akoby bola v skleníku, a preto sa aj hovorí o skleníkovom efekte a o skleníkových plynoch, ktoré najviac spôsobujú, že sa otepľuje."
Ako sa ukazuje, práve tepelná energia spôsobuje všetky neočakávané vplyvy počasia. "Energiu nemožno zničiť, energia len mení svoju podobu, a tak na jednom konci zemegule sa tá energia transformuje na výrazné zosilnenie vetra (hurikány, tajfúny, tornáda), na druhom konci zase dochádza k výraznému otepleniu alebo k extrémnemu zosilneniu zrážkovej činnosti. Treba si uvedomiť, že čím je teplejší vzduch, tým viac vodnej pary sa doňho vyparí, tým sú oblaky mohutnejšie a tým aj silnejšia zrážková činnosť."
Straty na životoch či majetku sú dôsledkom, ktorý ľudstvo vníma zrejme najsilnejšie, aj keď si často neuvedomujeme, čoho sú dôsledkom. "A keďže stále dochádza k otepľovaniu, tak máme tie extrémy počasia stále častejšie a sú aj silnejšie a prichádzajú náhle, nečakane a spôsobujú stále väčšie škody, a to aj na takých miestach, kde sa dlhé desaťročia nič zvláštne nedialo." Toto je však iba jedna časť toho, ako globálne otepľovanie vplýva na svet. Na vine určite nie sú iba ľudia, no zodpovednosť za súčasný stav nesieme aj na svojich pleciach.
"Ja klimatickú zmenu chápem, ako na jednej strane normálne, viac-menej pravidelné kolísanie klímy, ale súčasne aj ako vplyv človeka, ktorý od čias vedecko-technickej revolúcie stále viac a viac znečisťuje atmosféru. A tento vplyv už dominuje, a tak treba, aby si ľudia zase sadli k stolu a dohodli sa, že budú menej znečisťovať atmosféru, aby budúce generácie mohli opäť žiť v zdravom životnom prostredí," vyzýva Jučovič rovnako ako tisíce klimatológov a meteorológov po celom svete.
Potrebu zmeny si niektoré národy uvedomili už dávno, iné doteraz ignorujú akútny stav. "Prvý pokus ľudstva sa nazýva Kjótsky protokol. Podpísalo ho veľké množstvo krajín sveta, ale tí najväčší znečisťovatelia nie. A tak sa nedarí spomaliť globálne otepľovanie. Platnosť Kjótskeho protokolu sa už skončila, ale dohodlo sa, že do roku 2020 sa ešte pôjde podľa neho. Dovtedy treba novú zmluvu." O roku 2015 sa hovorí ako o bode, z ktorého niet návratu. Ak sa nerozhýbeme teraz, bude neskoro.
"V Pažíži sa pred niekoľkými dňami skončila zatiaľ najvýznamnejšia schôdzka krajín sveta a akože sa dohodli. Do apríla budúceho roku by dohodu mala zase ratifikovať väčšina krajín, aby mohla vstúpiť do platnosti. Myslíte si, že sa to podarí? Ja nie. Tých extrémov v počasí je asi ešte stále málo na to, aby zmluvu ratifikovali aj tí najväčší znečisťovatelia ovzdušia, a to sú Čína, USA a India," vyriekol smutnú prognózu Jurčovič.
