Takýto obraz by sme v tomto roku na Slovensku vidieť nemali.
BRATISLAVA - Vďaka teplej zime a nedostatku snehu by sa Slovensko tento rok mohlo vyhnúť záplavám, ktoré vlani na prelome marca a apríla zasiahli asi 200 miest a obcí.
Ak nezačne výdatne pršať, hladiny riek by nemali výrazne stúpnuť, povedala ČTK Danica Lešková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Na priazeň počasia sa spoliehajú aj niektorí starostovia obcí, ktoré záplavám čelili. V protipovodňových opatreniach sa totiž podľa nich za posledný rok takmer nič neurobilo.
"Súvislá vrstva snehu je len vo vyšších polohách, pričom podobná situácia je aj v Rakúsku," povedala Lešková. Slovenské rieky a aj Dunaj, ktorý priteká z Rakúska, by preto topiaci sa sneh nemal rozvodniť. Situáciu by zhoršil trvalejší dážď, ktorý by trval dva - tri dni, ale v najbližších dňoch by prísť nemal, dodala.
Práve dážď však podľa Pavla Virága z bratislavského závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku výrazne prispel k vlaňajším povodniam. Pôda je síce podľa neho tento rok menej nasiaknutá vodou, ale prípadné výdatné zrážky môžu túto výhodu v krátkom čase zmeniť. "To, že by sme sa tento rok povodniam vyhli, je ešte predčasné vyhlásiť," dodal.
Výlučne od počasia by však nechceli závisieť obyvatelia obcí, ktoré ležia v blízkosti nebezpečných tokov ako Morava, Dunaj, či Torysa na východe krajiny, konštatovali oslovení starostovia. S budovaním ochranných hrádzí a ďalších zariadení na ochranu pred povodňami sú nespokojní. "Neurobilo sa vôbec nič," tvrdí starosta Suchohradu pri rieke Morava Jozef Temer. Vlani obec zachránila pred zatopením betónová hrádza, tá však podľa neho stále nie je úplne ukončená. Na úseku necelého kilometra je nevyhnutné upraviť podložie hrádze tak, aby neprepúšťalo vodu. "Hrádze v minulosti povolili v Česku, vlani v Rakúsku, teraz sme na rade my," odhadol Temer.
Pravidelne čelí záplavám aj bratislavská časť Devín. Povodne sú v Devíne vraj také časté, že niektoré domy už proti nim poisťovne odmietajú poistiť. "S budovaním ochranných hrádzí by sa malo začať v roku 2008," sľubuje zlepšenie starostka mestskej časti Ľubica Kolková.
Sklz v pláne protipovodňových opatrení potvrdili už vlani vodohospodári. Pôvodne sa mali do roku 2010 vybudovať hrádze a ďalšie stavby proti povodniam za približne 20 miliárd korún. Už teraz je však jasné, že tento zámer sa splniť nepodarí, vyhlásili pre nedávnom zástupcovia ministerstva životného prostredia, ktoré má boj proti záplavám v kompetencii. Náklady na protipovodňové opatrenia navyše podľa nich z roka na rok rastú. V priebehu štyroch rokov sa zvýšili asi o desať miliárd korún, na asi 34 miliárd Sk. Ministerstvo zatiaľ neponúklo riešenie, odkiaľ peniaze získa.
"Súvislá vrstva snehu je len vo vyšších polohách, pričom podobná situácia je aj v Rakúsku," povedala Lešková. Slovenské rieky a aj Dunaj, ktorý priteká z Rakúska, by preto topiaci sa sneh nemal rozvodniť. Situáciu by zhoršil trvalejší dážď, ktorý by trval dva - tri dni, ale v najbližších dňoch by prísť nemal, dodala.
Práve dážď však podľa Pavla Virága z bratislavského závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku výrazne prispel k vlaňajším povodniam. Pôda je síce podľa neho tento rok menej nasiaknutá vodou, ale prípadné výdatné zrážky môžu túto výhodu v krátkom čase zmeniť. "To, že by sme sa tento rok povodniam vyhli, je ešte predčasné vyhlásiť," dodal.
Výlučne od počasia by však nechceli závisieť obyvatelia obcí, ktoré ležia v blízkosti nebezpečných tokov ako Morava, Dunaj, či Torysa na východe krajiny, konštatovali oslovení starostovia. S budovaním ochranných hrádzí a ďalších zariadení na ochranu pred povodňami sú nespokojní. "Neurobilo sa vôbec nič," tvrdí starosta Suchohradu pri rieke Morava Jozef Temer. Vlani obec zachránila pred zatopením betónová hrádza, tá však podľa neho stále nie je úplne ukončená. Na úseku necelého kilometra je nevyhnutné upraviť podložie hrádze tak, aby neprepúšťalo vodu. "Hrádze v minulosti povolili v Česku, vlani v Rakúsku, teraz sme na rade my," odhadol Temer.
Pravidelne čelí záplavám aj bratislavská časť Devín. Povodne sú v Devíne vraj také časté, že niektoré domy už proti nim poisťovne odmietajú poistiť. "S budovaním ochranných hrádzí by sa malo začať v roku 2008," sľubuje zlepšenie starostka mestskej časti Ľubica Kolková.
Sklz v pláne protipovodňových opatrení potvrdili už vlani vodohospodári. Pôvodne sa mali do roku 2010 vybudovať hrádze a ďalšie stavby proti povodniam za približne 20 miliárd korún. Už teraz je však jasné, že tento zámer sa splniť nepodarí, vyhlásili pre nedávnom zástupcovia ministerstva životného prostredia, ktoré má boj proti záplavám v kompetencii. Náklady na protipovodňové opatrenia navyše podľa nich z roka na rok rastú. V priebehu štyroch rokov sa zvýšili asi o desať miliárd korún, na asi 34 miliárd Sk. Ministerstvo zatiaľ neponúklo riešenie, odkiaľ peniaze získa.
