BRATISLAVA - V Nitre dnes zomrel vo veku 91 rokov Ján Chryzostom Korec. Emeritný nitriansky biskup a kardinál skonal o 13.30 h. Informovala o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Za kardinála ho pápež Ján Pavol II. ustanovil v konzistóriu 28. júna 1991. Za nitrianskeho diecézneho biskupa pápež Ján Pavol II. menoval Koreca krátko po zmene spoločenského systému 6. februára 1990. Diecézu spravoval až do roku 2005. Aj ako emeritný biskup až do svojho úmrtia býval v Nitre.
Korec patril k duchovným, ktorí boli perzekvovaní komunistickým režimom. Za biskupa bol tajne vysvätený ako 27-ročný už v roku 1951 biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. KBS pripomenula, že v tomto období desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach.
Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý mu odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný, priblížila KBS. Okrem kontaktu s mladými ľuďmi sa venoval literárnej činnosti.
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza. Za biskupa bol 24. augusta tajne vysvätený po internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov.
