BRATISLAVA - Leto bolo horúce, preto nám hubárska sezóna zatiaľ príliš nepraje. No, nie je všetko stratené. Poriadnu nádielku hríbov môžeme ešte len očakávať. O aktuálnej téme sme sa rozprávali s odborníkom Jánom Červenkom, tajomník Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.
"Huby rastú v každom ročnom období. Hubárska sezóna, ak sa ňou myslí sezóna praktických hubárov, trvá spravidla od marca do novembra, pričom najviac druhov húb rastie na jeseň. Najmä v septembri a októbri," ozrejmil Červenka. Tohtoročné leto bolo extrémne teplé a suché, preto nie je začiatok jesene na huby bohatý. Ak však bude najbližšie dni a týždne pršať, stále je nádej, že sa hubárska sezóna rozbehne a hubári budú spokojní.
Môžeme nájsť tieto huby
Odborník hovorí, že huby sú nevyspytateľné, preto predvídať, čo vyrastie v najbližších dňoch, je ťažké. Ak by boli priaznivé podmienky, pre koniec septembra sú podľa neho charakteristické podpňovky, ľudovo povedané aj václavky, michalky, či hromadzinky. Vtedy však rastie najviac druhov húb, sortiment je preto veľmi široký. Môžeme očakávať bedle, plávky, rýdziky, kuriatka, masliaky, suchohríby, kozáky, ale aj tzv. pravé hríby, medzi ktoré patria aj hríby dubové, teda obľúbené dubáky.
Miesta výskytu
Najväčší výskyt húb bol podľa Červenku tento rok na miestach, ktoré neboli príliš poznačené teplým a suchým počasím. "Zvyčajne sa v čase celoplošného sucha najviac vlahy udrží v severnejších oblastiach Slovenska, akými sú Kysuce, Orava, Liptov či Tatry. V tejto sezóne však výnimočne aj v týchto lokalitách bola o huby núdza. Huby sa vyskytovali veľmi roztrúsene, a to najmä na severných svahoch a popri potokoch, ktoré nestihli vyschnúť," vysvetlil.
Pozor na jedovaté huby
Červenka upozornil, že najčastejšie majú hubári obavy zo zámeny jedlej huby bedle vysokej s jedovatými bedličkami. Bedle majú na hlúbiku oddeliteľný a posuvný prsteň, bedličky ho majú prirastený, pri oddeľovaní sa trhá. Existujú prípady, kedy si hubári zamenili bedľu so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou. Klobúk muchotrávky zelenej nemusí byť iba zelený, ale aj úplne biely. Na rozdiel od bedle či pečiarky má muchotrávka zelená na báze hlúbika výraznú pošvu, ľudovo nazývanú aj kalich smrti. Tá je pozostatkom tzv. celkovej plachtičky, ktorá v mladosti obaľuje celú plodnicu.
Časté sú obavy z jedovatých pečiarok. Pečiarky sú väčšinou jedlé huby, najmä tie, ktoré voňajú príjemne anízovo alebo ich dužina červenie. Niekoľko druhov je však mierne jedovatých. Výrazným znakom jedovatých pečiarok je rýchle žltnutie dužiny v spodnej časti hlúbika po rozrezaní, teda pri kontakte so vzduchom.
Jedovaté huby a hríby
"Celkovo u húb sa za najjedovatejšiu považuje muchotrávka zelená (Amanita phalloides), u hríbov, ktoré sú len jedným z množstva rodov húb, sa za najjedovatejší druh považuje hríb satanský (Boletus satanas), zvaný satan," priblížil Červenka a dodal: "Nie je však zďaleka taký nebezpečný, ako býva často vykresľovaný. Kým v surovom stave spôsobuje prudké otravy, po dôkladnej tepelnej úprave je dokonca neškodný. Na konzumáciu ho však nemožno odporučiť. Zaslúži si ochranu, keďže je to veľmi zriedkavý druh. Väčšina hubárov sa s ním v prírode ani nestretne."
Huby dokážu z okolia absorbovať rádioaktivitu, ale aj ťažké kovy. "Niektoré plesne dokonca vyrástli priamo v reaktore jadrovej elektrárne v Černobyle," ozrejmil Červenka a doplnil, že rozlišujeme huby jedlé, nejedlé a jedovaté.
U nás rastie približne 5000 druhov húb tvoriacich plodnice viditeľné voľným okom. Najväčšiu skupinu tvoria nejedlé huby. Nejedlé sú buď preto, že sú tvrdé, nepožívateľné, majú príliš malé rozmery alebo nepríjemnú vôňu či chuť. Jedlé huby predstavujú druhú najpočetnejšiu skupinu. Sú medzi nimi huby veľmi chutné, ale aj také, ktoré sú chuťovo podradné, no môžu sa použiť do zmesí s inými druhmi. Jedovatých húb je najmenej. Mnohé druhy sú mierne jedovaté, ďalšie spôsobujú prudké otravy.
