BRATISLAVA - Klimatológovia po celom svete sa už dlho zaoberajú modelovaním situácií, ktoré môžu vzniknúť vplyvom globálneho otepľovania v najbližších desaťročiach. Opýtali sme sa slovenských odborníkov, ktoré oblasti narobia najväčšie problémy Slovákom. Budete prekvapení, čoho všetkého sa zmena svetovej klímy týka.
Chris Hope z Univerzity v Cambridge spolu s Kevinom Schaeferom z Národného centra pre skúmanie snehu a ľadu v najnovšej štúdií prvýkrát predpovedali, koľko peňazí bude musieť ľudstvo investovať do nápravy škôd spôsobených rozmrazovaním permafrostu. Pozrime sa teraz, kde všade bude musieť investovať Slovensko.
"Globálne otepľovanie a klimatická zmena ovplyvňuje všetky meteorologické prvky, ale najviac to prakticky vnímame na charakteristikách teploty vzduchu a atmosférických zrážok. Tieto dôsledky sa prejavujú v takých sektoroch ekonomiky, akými sú napríklad poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo či lesníctvo. Pripraviť sa musí aj sektor energetiky, zdravotníctva, stavebníctva, ale aj doprava," vysvetľuje Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Poľnohospodárstvo
"Čo sa týka poľnohospodárstva, menia sa v rámci regiónov podmienky na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V južných regiónoch je v lete častejšie sucho, preto tam bez závlah bude pestovanie plodín menej efektívne," tvrdí Faško. Už teraz majú slovenský poľnohospodári problém s pestovaním niektorých plodín.
Rastlinná výroba je totiž všeobecne ovplyvňovaná rozličnými podmienkami v rôznych regiónoch, no medzi tie najdôležitejšie patria charakter územia a klíma. Rastlinná výroba pritom tvorí podstatnú súčasť poľnohospodárskej výroby celkovo. Je dôležitá nielen pre ľudí, ale slúži aj ako krmivo v oblasti ešte dôležitejšej živočíšnej výroby a predstavuje rovnako produkty pre priemysel.
Vodné hospodárstvo
"Vplyvom nevyrovnaného ročného režimu zrážok bude potrebné lepšie hospodárenie s vodou v krajine. Bude nutné udržať vodu v krajine čo najviac, aby neodtekala bez úžitku," hovorí klimatológ zo SHMÚ. O vode sa hovorí ako o novej rope, viacerí odborníci predpokladajú, že v budúcnosti bude taký nedostatok pitnej vody, že sa stane dôležitejším artiklom ako je momentálne ropa.
Slovensko sa podľa odhadov v tomto smere nemusí obávať tak, ako iné krajiny. Žitný ostrov je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe, v tomto riečnom ostrove sa spájajú Dunaj, Malý Dunaj a ešte aj Váh. Predpokladá sa, že už o pár desaťročí na predaji pitnej vody do suchom ohrozených oblastí dokonca Slovensko zbohatne, no bude sa musieť najprv naučiť efektívne s ňou pracovať.
Lesníctvo
Tu treba najprv vysvetliť, aký veľký vplyv majú klimatické zmeny na biotopy, teda súbor všetkých činiteľov, živých aj neživých, ktoré spolu vytvárajú životné prostredie. Na Slovensku, rovnako ako všade inde, existuje určitý krehký kolobeh, ktorý keď sa naruší, zanechá následky na všetkých ďalších článkoch reťazca. Na to budeme musieť reagovať.
"Teplejšia klíma podporí produkciu biomasy (množstvo organickej hmoty na určitej ploche, pozn. autora), ale bude treba prakticky uplatňovať druhovú zmenu lesných porastov v závislosti od teplotno-vlhkostných vzťahov," vysvetľuje Pavel Faško. To si bude vyžadovať veľké investície zo strany štátu, zároveň sa tým zmení charakter krajiny, čo bude mať vplyv aj na ďalšie odvetvia.
Energetika
"V lete, vplyvom horúčav, narastú nároky na spotrebu elektrickej energie," myslí si Faško a jeho slová potvrdzujú aj iní odborníci. Už teraz podľa veľmi hrubých odhadov spotrebujú bytové, komerčné a priemyselné klimatizácie celosvetovo najmenej miliardu kilowatthodín elektriny ročne. Predpokladá sa, že vďaka dopytu by dokonca svetová spotreba energie na chladenie mohla narásť do roku 2050 na desaťnásobok.
Problémom je, že práve tu vidno povestný začarovaný kruh. Klimatizácie totiž neprospievajú životnému prostrediu, škodia aj ľudskému zdraviu. No neustále zvyšovanie priemernej teploty Zeme spôsobí, že už si bez klimatizácie nebudeme vedieť predstaviť svoj život. V najväčších krajinách už teraz pociťujú v lete nedostatok elektrickej energie z dôvodu využívania klimatizácie, v Indii napríklad chýbalo 17 gigawattov, rezidenčnú elektrinu v niektorých oblastiach vypínali aj na 16 hodín denne.
Zdravotníctvo
"Horúčavy sú pre ľudí zaťažujúce a spôsobujú nárast zdravotných komplikácií a úmrtí. Mal by sa v exponovanom období meniť denný pracovný režim," radí slovenský klimatológ, no spoločnosti na slovenskom trhu na takýto krok nie sú ani zďaleka pripravené. Pritom dosah extrémnych horúčav, aké sme zažívali aj v lete, má skutočne neblahé účinky na organizmus človeka, ktorý na ne nie je zvyknutí.
Napriek tomu viaceré štáty Európskej únie proti nepríjemnej situácii bojujú. Aj Slovensko sa pokúša ochrániť zamestnancov od neblahých účinkov extrémnych teplôt, zamestnávatelia majú v tomto smere hneď niekoľko povinností. Ako však bude teplota na celej Zemi stúpať, podobné opatrenia stačiť nebudú. Globálne otepľovanie preto vplýva aj priamo na zdravie a výkonnosť človeka, netreba pripomínať, že už takáto forma ochrany zamestnancov stojí firmy nemalé peniaze.
Stavebníctvo
"Stavebné firmy už reagujú na zmenené podmienky a pripravujú projekty, kde sa budú rešpektovať zmeny klímy, dôležité je to predovšetkým vo veľkých mestských aglomeráciách," uvádza Faško. Je pravda, že súčasní architekti už rátajú s rôznymi variantmi prírodných katastrôf, ktoré by mohli mať vplyv na statiku budov, ako aj s ekologickými návrhmi.
V tomto smere mala veľkú váhu smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktorá explicitne hovorí: "Vplyvy na životné prostredie by mali byť brané do úvahy v čo najskoršej fáze každého procesu technického plánovania a rozhodovania." Aj preto sa už teraz investujú značné čiastky do rôznych odborných posudkov v oblasti stavebníctva.
