BRATISLAVA - Za prvých sedem mesiacov tohto roka požiadalo na Slovensku o azyl 122 cudzincov. Vlani bolo žiadateľov 331, rok predtým 441, píše o tom Liga za ľudské správa (HRL) na svojom webe.
"Medzinárodné právo definuje utečenca ako osobu, ktorá je mimo krajiny svojho pôvodu, nemôže alebo nechce sa vrátiť späť pre opodstatnený strach z prenasledovania pre národnosť, rasu, náboženstvo, politické presvedčenie alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine," vysvetlila liga. Žiadateľom o azyl je následne ten, kto sa uchádza o uznanie svojho postavenia ako utečenec.
Aby mohol cudzinec na Slovensku získať azyl, musí oň požiadať a preukázať, že spĺňa podmienky tejto definície, informuje mimovládka. Azyl však nezíska osoba, ktorá sa v minulosti dopustila závažných nepolitických trestných činov, vojenských trestných činov, genocídy, trestných činov proti ľudskosti a iného konania v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. "Slovenská republika udeľuje azyl aj najbližším rodinným príslušníkom osoby, ktorá získala azyl," píše HRL na stránke s tým, že ide o manžela, slobodného neplnoletého utečenca či rodiča neplnoletého utečenca. Slovensko však môže slobodne rozhodnúť tiež o udelení azylu z humanitných dôvodov, a to v prípade ťažko chorých, starých alebo zraniteľných cudzincov. Ide spravidla o takých ľudí, pre ktorých by bol návrat domov neznesiteľný pre iné ako utečenecké dôvody.
V prípade, že polícia na našom území zadrží cudzinca, ktorý nemá povolenie na pobyt, musí zohnať tlmočníka na komunikáciu s ním. Následne spraví u neho prehliadku, či pri sebe nemá nejaké nebezpečné predmety. Liga za ľudské práva však pripomína, že v mnohých prípadoch treba primárne zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pitný režim a stravu. Cudzinci bývajú totiž po ceste vyčerpaní, dehydrovaní či vyhladovaní. "Polícia cudzinca s pomocou tlmočníka poučí o jeho právach a povinnostiach v konaní a vysvetlí mu, že neoprávnene vstúpil na Slovensko alebo sa tu zdržiava. Nasleduje vypočutie, počas ktorého polícia zisťuje, akou trasou a z akých dôvodov pricestoval, prečo opustil svoju krajinu pôvodu a aký bol cieľ jeho cesty," vysvetľuje mimovládna organizácia.
V prípade, že cudzinec počas konania na polícii požiada o azyl na našom území, slovenské štátne orgány začnú azylové konanie. Drvivá väčšina cudzincov na Slovensku však o azyl nežiada, upozornila liga. Ak cudzinec záujem o azyl na Slovensku nemá a neexistuje ani iný dôvod, pre ktorý by chcel u nás zostať, naše úrady začnú rozhodovať o jeho vyhostení. Buď určia lehotu, dokedy môže dobrovoľne od nás odísť, alebo ho polícia sama vyhostí, a to do krajiny, odkiaľ k nám nelegálne prišiel, alebo do krajiny jeho pôvodu.
Žiadateľov o azyl polícia umiestni do azylového zariadenia, v prvom kroku je to záchytný tábor. V ňom absolvuje cudzinec zdravotnú prehliadku, ktorá trvá tri až štyri týždne. Ak je zdravý, umiestnia ho do pobytového tábora. Záchytný tábor je u nás v Humennom, pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi a v Rohovciach, všetky sú pod gesciou migračného úradu ministerstva vnútra. V pobytovom tábore môže byť žiadateľ o azyl dovtedy, kým sa nerozhodne o jeho azyle. "Prvé rozhodnutie o azylovej žiadosti by mal dostať do troch mesiacov. V prípade odvolania sa na súd sa konanie predlžuje najmenej o ďalšie tri až šesť mesiacov," poznamenala HRL. Záchytný tábor však žiadateľ o azyl nemôže pred skončením zdravotnej prehliadky opustiť, pobytový tábor opúšťa na základe priepustky.
Ak je žiadateľ v azylovom procese úspešný, získa azyl a s ním aj trvalý pobyt u nás alebo doplnkovú ochranu a prechodný pobyt na jeden rok. Ten sa vzťahuje len na Slovensko, pričom do iných krajín Európskej únie môže cestovať len na výlet alebo na návštevu. Ak však úspešný nebol, vyhostia ho.
