SR by nemala sprísňovať, ale uvoľňovať registráciu cirkví, tvrdí László Nagy
BRATISLAVA - Predseda výboru Národnej rady SR pre ľudské práva László Nagy z SMK je proti novelizácií zákona o registrácií cirkví, ktorý predložili poslanci za Smer-SD a ĽS-HZDS Ján Podmanický a Ľudmila Mušková a súhlasila s ňou vláda.
Výbor však dnes novelu podporil hlasmi ostatných členov. Nagy predkladateľom vyčítal, že pripravili reštrikčný návrh v čase, keď sú na Ústavnom súde SR dve podania generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Namieta v ňom protiústavnosť terajšieho zákona, ktorý novela ešte sprísňuje. Nagy pripomenul, že novela je tiež v rozpore s množstvom medzinárodných dokumentov vrátane stanoviska tzv. benátskej komisie - právnickej komisie Rady Európy. "A my ešte formou novely zákona ideme ešte sprísňovať to, čo už aj tak porušuje ústavu aj medzinárodné dokumenty," povedal Nagy pre agentúru SITA po dnešnom rokovaní výboru.
Podpredseda výboru František Mikloško z KDH novelu víta. Domnieva sa, že po 40-tich rokoch izolácie si treba nechať čas, aby sme sa zorientovali. "Podstata je v tom, že sa trošku pozdrží vznik nových cirkví, ktoré tým, že sa zaregistrujú, sa stávajú právnymi subjektmi. Musíme sa trošku zorientovať, kým chceme umožniť prísť sem mnohým cirkvám, ktoré sú skôr sektami a môžu mať dosť neblahé účinky najmä na mladých ľudí," povedal Mikloško pre agentúru SITA. Novela je politickým rozhodnutím a je reštrikčná nielen ekonomicky. Neregistrované cirkvi nielenže nedostanú peniaze od štátu, ale nemôžu vystupovať ako cirkvi a byť právnym subjektom. Mikloško takýto konzervatívny prístup podporuje.
Predkladateľ novely Ján Podmanický zo Smeru-SD dnes vo výbore vyhlásil, že novela v žiadnom prípade neobmedzuje slobodu vierovyznania. Cirkvi, ktoré nebudú mať 20-tisíc dospelých členov, sa budú môcť registrovať ako občianske združenia. "Je absolútne právo štátu stanoviť si podmienky, za akých poskytuje benefity," tvrdí. Súhlasí s Nagyom, že to nezabráni sektám, aby lákali ľudí. "Ale prečo ich v tom má štát podporovať," dodal. Právne oddelenie parlamentu vidí v novele tri problémy - podania na ústavný súd, povinnosť uvádzať rodné čísla členov cirkví žiadajúcich o registráciu a riešenie už podaných žiadostí po zmene pravidiel, ak novela prejde parlamentom a podpíše ju prezident.
Novela sprísni registráciu cirkví a náboženských spoločností. Dnes je na registráciu potrebných 20-tisíc podpisov stúpencov cirkvi, ak novela vstúpi do platnosti, bude musieť cirkev preukázať, že má 20-tisíc dospelých členov, ktorí členstvo potvrdia čestným vyhlásením. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú nárok na peniaze od štátu na platy a prevádzku, oslobodenie od miestnych daní, výnimky zo zákonníka práce, právo zriadiť cirkevné školy, pôsobiť v armáde, zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, na vstup do médií a na mlčanlivosť duchovných. Na Slovensku je dnes 17 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Hlási sa k nim 84 percent ľudí.
Podmienky na registráciu sú u nás jedny z najtvrdších v Európe, čo nám opakovane vytýkala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Spojené štáty. "Kritériá pre registráciu cirkvi na Slovensku patria k najtvrdším vo vyspelej Európe a sú vo viacerých aspektoch porovnateľné s právnym poriadkom v krajinách strednej Ázie. Aj keď na Slovensku je sloboda vierovyznania zabezpečená, súčasná prax v otázke registrácií v SR do značnej miery nahráva tým krajinám uvedeného regiónu, ktoré nemajú záujem vyjsť v ústrety požiadavkám na liberalizáciu v oblasti náboženskej slobody," konštatovalo ministerstvo zahraničných vecí v správe z roku 2005.
Generálny prokurátor Trnka považuje terajšie podmienky na registráciu cirkví za diskriminačné. V podaní na Ústavný súd SR poukázal na to, že ústava dovoľuje obmedziť združovanie osôb len v nevyhnutnom prípade, napríklad pri ohrození bezpečnosti štátu. "Vláda nedospela k takémuto názoru (ako Trnka). Ústava garantuje základné slobody a ľudské práva a proces registrácie nijakým spôsobom neobmedzuje tieto slobody a práva, aj slobodu vierovyznania, zakladania náboženských spoločností," povedal pre agentúru SITA minister kultúry Marek Maďarič, pod ktorého zákon spadá. Aj bez registrácie môžu v SR pôsobiť, nemajú však nárok na peniaze od štátu, uviedol 14. februára po tom, ako novelu podporila vláda. Či sa registrácia sprísni rozhodne parlament na schôdzi, ktorá sa začne na budúci utorok.
Podpredseda výboru František Mikloško z KDH novelu víta. Domnieva sa, že po 40-tich rokoch izolácie si treba nechať čas, aby sme sa zorientovali. "Podstata je v tom, že sa trošku pozdrží vznik nových cirkví, ktoré tým, že sa zaregistrujú, sa stávajú právnymi subjektmi. Musíme sa trošku zorientovať, kým chceme umožniť prísť sem mnohým cirkvám, ktoré sú skôr sektami a môžu mať dosť neblahé účinky najmä na mladých ľudí," povedal Mikloško pre agentúru SITA. Novela je politickým rozhodnutím a je reštrikčná nielen ekonomicky. Neregistrované cirkvi nielenže nedostanú peniaze od štátu, ale nemôžu vystupovať ako cirkvi a byť právnym subjektom. Mikloško takýto konzervatívny prístup podporuje.
Predkladateľ novely Ján Podmanický zo Smeru-SD dnes vo výbore vyhlásil, že novela v žiadnom prípade neobmedzuje slobodu vierovyznania. Cirkvi, ktoré nebudú mať 20-tisíc dospelých členov, sa budú môcť registrovať ako občianske združenia. "Je absolútne právo štátu stanoviť si podmienky, za akých poskytuje benefity," tvrdí. Súhlasí s Nagyom, že to nezabráni sektám, aby lákali ľudí. "Ale prečo ich v tom má štát podporovať," dodal. Právne oddelenie parlamentu vidí v novele tri problémy - podania na ústavný súd, povinnosť uvádzať rodné čísla členov cirkví žiadajúcich o registráciu a riešenie už podaných žiadostí po zmene pravidiel, ak novela prejde parlamentom a podpíše ju prezident.
Novela sprísni registráciu cirkví a náboženských spoločností. Dnes je na registráciu potrebných 20-tisíc podpisov stúpencov cirkvi, ak novela vstúpi do platnosti, bude musieť cirkev preukázať, že má 20-tisíc dospelých členov, ktorí členstvo potvrdia čestným vyhlásením. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú nárok na peniaze od štátu na platy a prevádzku, oslobodenie od miestnych daní, výnimky zo zákonníka práce, právo zriadiť cirkevné školy, pôsobiť v armáde, zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, na vstup do médií a na mlčanlivosť duchovných. Na Slovensku je dnes 17 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Hlási sa k nim 84 percent ľudí.
Podmienky na registráciu sú u nás jedny z najtvrdších v Európe, čo nám opakovane vytýkala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Spojené štáty. "Kritériá pre registráciu cirkvi na Slovensku patria k najtvrdším vo vyspelej Európe a sú vo viacerých aspektoch porovnateľné s právnym poriadkom v krajinách strednej Ázie. Aj keď na Slovensku je sloboda vierovyznania zabezpečená, súčasná prax v otázke registrácií v SR do značnej miery nahráva tým krajinám uvedeného regiónu, ktoré nemajú záujem vyjsť v ústrety požiadavkám na liberalizáciu v oblasti náboženskej slobody," konštatovalo ministerstvo zahraničných vecí v správe z roku 2005.
Generálny prokurátor Trnka považuje terajšie podmienky na registráciu cirkví za diskriminačné. V podaní na Ústavný súd SR poukázal na to, že ústava dovoľuje obmedziť združovanie osôb len v nevyhnutnom prípade, napríklad pri ohrození bezpečnosti štátu. "Vláda nedospela k takémuto názoru (ako Trnka). Ústava garantuje základné slobody a ľudské práva a proces registrácie nijakým spôsobom neobmedzuje tieto slobody a práva, aj slobodu vierovyznania, zakladania náboženských spoločností," povedal pre agentúru SITA minister kultúry Marek Maďarič, pod ktorého zákon spadá. Aj bez registrácie môžu v SR pôsobiť, nemajú však nárok na peniaze od štátu, uviedol 14. februára po tom, ako novelu podporila vláda. Či sa registrácia sprísni rozhodne parlament na schôdzi, ktorá sa začne na budúci utorok.
