PRAHA - Rakovina hrozí každému z nás a jej liečba v súčasnosti patrí medzi top témy v zdravotníctve. Jednu z možností ponúka aj výskum cirkulujúcich nádorových buniek, ktoré zohrávajú pri tvorbe metastáz kľúčovú úlohu. O tom, ako by mohla vyzerať terapia aj slovenských onkologických pacientov už v blízkej budúcnosti, sme sa zhovárali s doktorkou Mgr. Katarínou Kološtovou, Ph.D.
„Mala som naozaj šťastie na skvelých kolegov v čase, keď sme začínali a začínali sme naozaj od nuly. Napriek tomu bolo v laboratóriu okrem práce vždy veľa zábavy,“ spomína mladá vedkyňa, ktorá sa už niekoľko rokov venuje onkologickému výskumu . „Veda je pre mňa v prvom rade o hľadaní nových možností a snažím sa toto poznanie preniesť aj do osobného života, hlavne v situáciách, keď si človek myslí, že už ďalej nemôže,“ usmieva sa sympatická Slovenka, ktorá pôsobí na 3. Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v pražskom Ústave laboratórnej diagnostiky vo Fakultnej nemocnici Královské vinohrady. Spolu s tímom ďalších odborníkov pracuje na unikátnej metóde CTC (CTC z anglického circulating tumor cell).
Unikátny výskum košických expertov: Vedia, čo nás môže zachrániť pred rakovinou
„Cirkulujúca nádorová bunka je bunka, ktorá sa v procese rastu nádorov oddeľuje z primárnej nádorovej hmoty ( prvotného tumoru) do krvného riečiska a putuje krvným obehom na miesta, kde sa snaží založiť nové nádorové kolónie, teda metastázy,“ vysvetľuje doktorka Katarína Kološtová.
Cirkulujúce nádorové bunky sú pomyselné mosty, ktoré spájajú prvotný nádor so sekundárnym – metastázou. „Zjednodušene si celý proces môžeme predstaviť ako kvitnúci kvet púpavy, ktorý dozrieva postupne a uvoľňuje do sveta semienka nových nádorov,“ dopĺňa vedkyňa zo Slovenska s tým, že doposiaľ nie je známe, prečo a kedy sa nádorové semienka uvoľňujú, pretože tento proces je veľmi individuálny. „Preto môžeme u niektorých pacientov pozorovať relatívne rýchly priebeh ochorenia, u iných zase pomalý,“ objasňuje.
Problematika CTC sa podľa Kološtovej dostáva vo vedeckom svete stále viac do popredia, pretože diagnostika nádorových buniek v krvi je dostupnejšia a neinvazívna v porovnaní so štandardnými metódami pre získavanie nádorového tkaniva, napríklad v porovnaní s biopsiou. Ďalšou výhodou tejto metódy je okrem určenia výskytu nádorových buniek aj špecifikácia citlivosti k jednotlivým druhom nádorovej terapie.
Bunky dokážeme ďalej testovať
Cirkulujúce nádorové bunky je možné laboratóriu izolovať z krvi viacerými spôsobmi, jedným z nich je metóda založená na veľkosti buniek.„Nádorové bunky sú relatívne veľké, a tak sa zachytávajú na separačnej membráne, zatiaľ čo krvné bunky sú malé a prechádzajú otvormi v membráne,“ ozrejmuje Kološtová a na ilustráciu opisuje, že pre laika je najjednoduchšie predstaviť si osievanie piesku cez sitko na detskom ihrisku. Veľké kamienky ostávajú a sú analógiou k nádorovým bunkám.
„V našom laboratóriu používame špeciálnu českú technológiu, pri ktorej je proces samotnej izolácie k bunkám šetrný a umožňuje následne bunky kultivovať v tzv. in vitro podmienkach. Úspešná kultivácia , čiže umožnenie rastu buniek v umelých podmienkach je kľúčom k získaniu dostatočného množstva nádorových buniek pre ďalšie testovanie,“ dopĺňa. Pri tomto postupe je možné testovať prítomnosť mutácií v DNA, expresiu tvz. nádorových génov a testovať tiež citlivosť buniek k jednotlivým liečivám.
Za normálnych okolností stačí dobrá imunita
„CTC sme schopní udržať v krátkodobých in vitro kultúrach. Táto krátkodobá kultivácia nám umožňuje získať nádorové bunky vhodné pre analýzu cytomorfologickú a následne molekulárne-biologickú. Bunky vieme udržať nažive pre následnú izoláciu nukleových kyselín a testovať prítomnosť jednotlivých antigénov,“ hodnotí vedkyňa a spresňuje, že v laboratóriu aktuálne zaviedli metódu, pomocou ktorej detekujú prítomnosť RNA priamo v živej bunke (RNA in vivo analýza - ako je vidno na obrázku), a to bez poškodenia životných fukcií bunky, takže proces identifikácie CTC sa ešte zrýchli a bude zároveň možné rýchlejšie identifikovať bunky, ktoré sú už na chemoterapeutické látky rezistentné.
„Nádorové bunky sú vždy relatívne rovnaké, rozdiel je v ich počte. Kým u zdravého človeka sa môže bunka s nádorovými vlastnosťami v krvi vyskytnúť, tieto bunky sú za normálnych okolností zničené imunitným systémom. Akonáhle dochádza k nerovnováhe medzi produkciou a elimináciou nádorových buniek, imunitný systém ma problém,“ opisuje Kološtová a dodáva, že CTC bunky sa zatiaľ k diagnostike nádorového ochorenia používajú len v situáciách, keď nie je možné získať vzorku nádorového tkaniva inými štandardnými spôsobmi, ako napríklad biopsiou nádorového tkaniva.
Nádej pre onkologických pacientov
V medicínskej praxi možno hovoriť o sade výhod, ktoré sa spájajú s CTC. Priebeh onkologického ochorenia môže byť monitorovaný aj pomocou molekulárnej analýzy génov, ktoré sú spojené s chemorezistenciou. Obrazne by sa teda dalo povedať, že analýza sa podobá testovaniu citlivosti baktérií na antibiotiká, no v tomto prípade ide o chemoterapeutiká.
Pražský tím by chcel docieliť, aby vyšetrenie CTC v budúcnosti bolo dostupné pre všetkých onkologických pacientov, aj pre slovenských. „Prenos vyšetrenia CTC do štandardného klinického procesu je však zatiaľ problematický, pretože jestvuje relatívne málo ucelených klinických štúdií, ktoré by poskytovali odpovede na všetky otázky súvisiace s CTC a poskytovali by lekárovi priamy návod a informáciu ako CTC využiť,“ uzatvára Kološtová s konštatovaním, že metóda CTC by spolu s imunoterapiou a využitím nanočastíc mohla v budúcnosti znamenať veľký pokrok v liečbe rakoviny.