BRATISLAVA - Slováci podľa neho naleteli módnej vlne a vracať sa do pralesa nie je riešenie. Známy „lovec šarlatánov“, lekár Maroš Rudnay, v rozhovore pre Topky vysvetlil, prečo mu samoliečiteľské pokusy o zahnanie rakoviny naháňajú hrôzu a ako marketingové novinky v alternatívnej medicíne pravidelne detoxikujú naše peňaženky.
Podliehajú podľa vás Slováci veľmi často bludom šarlatánom? Ak áno, prečo je to tak?
Fenomén nekriticky preberaných nezmyslov z internetu sa, samozrejme, netýka len medicíny a len Slovákov. Či Slováci v tomto smere nejako výrazne vytŕčajú z davu, odhadnúť neviem, v každom prípade sa šarlatánstvo dostáva stále viac do popredia.
Už veľakrát sme na Topkách písali o očkovaní – najmä, ak hovoríme o kritike antivakcinačných hnutí. Poznáte aj iné populárne hnutia okrem antivaxu? Mohli by ste uviesť niekoľko „fanatických“ prúdov, ktoré získavajú čoraz viac priaznivcov?
Skúsim najprv pozitívne – čoraz viac ľudí dbá na zdravší životný štýl a viac sa o svoje zdravie zaujíma. Aj v tomto smere sa však vyskytujú ľudia, ktorí vyznávajú rôzne extrémnejšie výživové smery (vitariánstvo a podobne), či podliehajú rôznym nezmyselným teóriám o detoxe a prekyslení. Žiť zdravšie a jesť racionálnejšie však nemusí byť nijak zložité. Ak chcete príklad ozajstných fanatikov, čoraz viac počuť o ľuďoch, ktorí sa liečia (a bohužiaľ aj svoje deti) pomocou MMS a CDS, čo je v podstate vnútorné užívanie zdraviu škodlivých chemikálií – bielidla. Skupiny týchto „samoliečiteľov“ sa na sociálnych sieťach rozrastajú a to, čo sa tam objavuje, niekedy naozaj naháňa hrôzu. Ruka v ruke s touto absurdnosťou ide presvedčenie určitej skupiny ľudí o tom, že za ich zdravotné problémy môže zamorenie ich tela parazitmi.
Aké parazity máte na mysli?
Najčastejšie píšu ľudia o škrkavkách, motoliciac, pásomniciach a podobných mnohobunkových parazitoch. Často sa však dá naraziť aj na to, keď ľuďom liečiteľ „zistí“ parazity, ktoré sa v našich zemepisných končinách vôbec nevyskytujú.
Diagnóza ADHD, ako aj autizmus, zdá sa, postihuje čoraz viac detí. Ak nie očkovanie, čo je pôvodcom týchto porúch?
To je otázka, na ktorú hľadajú odpoveď skupiny vedcov po celom svete. Za nárast autizmu môže aj lepšia diagnostika a zmena diagnostických kritérií. Presná príčina oboch chorôb nie je úplne známa, zdá sa však, že ide o problém, ktorý sa v mozgu objavuje ešte pred narodením, pri jeho vývoji. Podľa doterajších poznatkov majú obe ochorenia podobný základ. Najpravdepodobnejšie ide o kombináciu genetických a epigenetických faktorov a faktorov z vonkajšieho prostredia. Pri faktoroch prostredia ide predovšetkým o vplyvy pôsobiace počas vnútromaternicového vývinu. Bolo preukázané, že životný štýl a výživa budúcej matky výrazne zasahuje do vývinu mozgu dieťaťa. Spojitosť s autizmom a ADHD bola napríklad popísaná pri nedostatku niektorých základných zložiek stravy v diéte matky, ďalej pri fajčení, užívaní alkoholu alebo iných drog a dokonca aj pri užívaní niektorých liekov počas tehotenstva. Okrem toho sa môžu na vzniku autizmu podieľať matkine infekcie počas tehotenstva či znečistenie životného prostredia. Nedávna štúdia preukázala, že nedostatok vitamínu D u vyvíjajúcich sa detí vedie k rovnakým morfologickým a funkčným zmenám v mozgu, aké bývajú prítomné pri autizme.
Dá sa autizmus aj zdediť?
Pre genetické faktory svedčia predovšetkým štúdie na jednovaječných dvojčatách, keď sa autizmus vyskytuje u oboch detí v 80 – 96 percentách. Navyše, v rodinách, v ktorých má jedno dieťa diagnostikovaný autizmus, je pravdepodobnosť rovnakej diagnózy u jeho súrodenca 20 až 40-krát vyššia v porovnaní s bežnou populáciou. Doteraz bolo popísaných viacero génových mutácií spojených s autizmom a ADHD. Ale, ako som už spomenul, pri týchto ochoreniach ide zrejme o kombináciu oboch, genetických aj environmentálnych faktorov.
Aj lekári sa niekedy dajú presvedčiť a prejdú na tú druhú stranu. Myslíte si, že napríklad v homeopatii, fytoterapii a akupunktúre nemôže byť aj zrnko uzdravujúcej medicíny a pravdy?
V tomto prípade ide o oblasti, ktoré sa veľmi odlišujú. Ak sa zhovárame o fytoterapii, teda o využívaní bylín na liečenie, ide v podstate o predchodcu dnešnej farmakoterapie. Dodnes predstavujú rastliny a huby významný zdroj nových látok, ktoré môžu mať značný liečebný potenciál a využitie. Pri liečbe rôznych ochorení sa aj dnes používajú látky, ktoré boli prvotne získané z rastlín (napr. digoxín), avšak, ich použitie v liečbe vyžaduje presné dávkovanie a chemickú čistotu účinnej látky, čo v praxi predstavuje výsledný produkt – liek, ktorý pacientovi podávame. Farmakológia je teda v podstate fytoterapia s využitím modernej technológie. Čo sa týka akupunktúry, väčšinou sa používa len ako doplnková terapia pri určitých ochoreniach. O tom, či ide len o placebo efekt alebo aj o niečo viac, sa vedú debaty, ja osobne som skôr skeptický. Homeopatia bola veľakrát preskúmaná a záver je jasný – je to placebo, nič viac.
Akými rôznymi bizarnými spôsobmi sa Slováci snažia vyliečiť rakovinu?
Ak sa pozrieme na to, čo ponúka internet, návody sú rôzne – od zmeny stravy, cez teóriu prekyslenia, až po tie pomerne nebezpečné, ako napríklad hladovky, užívanie bielidla, odparazitovanie a podobné „terapie“. Nebezpečné nemusí byť len to, čo sa pacient rozhodne použiť. Ešte nebezpečnejšie môže byť, ak odmieta ozajstnú liečbu, na čo je veľakrát aj navádzaný zo strany šarlatánov. Rovnako zhubné následky môže mať, ak nie je ochorenie včas diagnostikované. Napríklad preto, že pacient je opakovane „premeriavaný“ a namiesto ozajstnej diagnózy mu je povedané, že má parazity alebo zablokované čakry.
Sú ľudia, ktorí tvrdia, že sa z onkologického ochorenia zázračne vyliečili - pomocou psychiky, Boha alebo alternatívnej medicíny. Boli ste niekedy svedkom zázračného uzdravenia?
Osobne a priamo som sa s tým nestretol, ale čítal som rôzne príbehy na internete. Zatiaľ mám priamu skúsenosť len s opačným koncom, bohužiaľ. Príbehy o týchto zázračných uzdraveniach však dosť často obsahujú jednu veľmi dôležitú informáciu: pacientovi bol diagnostikovaný nádor, ktorý mu následne vyoperovali a ponúkli mu ešte chemo alebo rádioterapiu. Pacient túto liečbu odmietol a začal užívať napríklad rôzne bylinky, dodržiaval nejakú diétu a potom začal tvrdiť, že ho práve tieto vyliečili z rakoviny. Akosi už medzitým zabudol na to, že nádor mu najprv odstránil chirurg. V týchto prípadoch mali pacienti šťastie, že nádor ešte nestihol metastázovať, teda rozšíriť sa po tele a tak jeho chirurgické odstránenie znamenalo zároveň kompletné vyliečenie.
Nedávno ste na Facebooku dávali do pozornosti mamičky, ktoré s obľubou konzumujú svoju placentu. Existujú vôbec ešte kurióznejšie „stravovacie pokusy“? Čo si myslíte napríklad o ľuďoch, ktorí pijú svoj moč, lebo veria, že má liečivé účinky...?
Urinoterapia, teda užívanie vlastného moču, vychádza z predstavy, že moč obsahuje liečivé, resp. zdraviu prospešné produkty. Ide ale o nepochopenie tvorby moču v tele. Od prvotnej filtrácie krvi v obličkách až po výsledný moč, ktorý človek vylúči, ide o veľmi zložitý proces. Ten je riadený tak, aby telo neprichádzalo o žiadne látky, ktoré aktuálne potrebuje. Moč je teda skutočne odpadovým produktom spolu s prebytkami z metabolizmu. Nie je žiadny racionálny dôvod ho opätovne konzumovať. Rovnako, ako nie je racionálny dôvod konzumovať placentu. To, že to robia zvieratá, svoj dôvod má. My sa však nemusíme báť, že placenta po pôrode priláka predátora.
Aký máte názor na trend odkysľovania organizmu?
Odkysľovanie je úplný nezmysel. Človek, ktorý netrpí vážnym ochorením (napr. neliečenou cukrovkou), nemá žiaden dôvod mať „prekyslené telo“. Stravou nie je možné rovnováhu kyslosti a zásaditosti v tele dosiahnuť. Ide o niečo, čo si telo riadi samo, a to veľmi dômyselne a veľmi striktne – keďže už malá zmena v kyslosti vnútorného prostredia na ktorúkoľvek stranu stupnice pH môže mať fatálne následky.
Takže, detoxikácia tela nemá veľký zmysel?
Čo sa týka detoxu , ide je veľmi obľúbený marketingový artikel rôznych obchodníkov. Aj v tomto prípade ide o nezmysel a skreslenie fyziologickej reality. Je pravdou, že do nášho tela sa môžu dostať určité toxíny alebo látky, ktoré sú pre náš metabolizmus cudzie. Nehovoriac o tom, že toxické látky produkuje samotné naše telo aj v rámci metabolizmu, resp. sú produktom črevných baktérií – napríklad amoniak. Ale aj na tieto uvedené situácie je naše telo vybavené. Reálnu detoxikáciu, to znamená neutralizáciu, zmetabolizovanie a vylúčenie týchto látok, majú na starosti pečeň a obličky. Opäť ide o niečo, čo je pre organizmus natoľko dôležité, že do procesu nie je možné zvonku bežne zasahovať. Ak by sa tak stalo, napr. v prípade vážneho poškodenia až zničenia pečeňového tkaniva pri otrave muchotrávkou zelenou, následky budú veľmi dramatické a často fatálne.
Niektorí na sebe alebo v sebe dobrovoľne živia cudzopasníky – napríklad pásomnicu. Sú presvedčení, že pásomnica im pomáha udržiavať telesnú hmotnosť, odstraňuje zápaly, dokonca môže pomôcť pri alergiách? Nie je to do očí bijúce šarlatánstvo?
Je pravda, že v súčasnosti sa na poli výskumu autoimunitných ochorení skúma aj teória, že parazitárne infekcie môžu mať ochranné účinky pred niektorými autoimunitnými ochoreniami. Ide však o teórie a rozhodne by som ich v tomto štádiu neaplikoval do praxe, a ešte spôsobom, že si treba zadovážiť do čreva domáceho miláčika. Ani kvôli udržaniu kíl. Myslím, že v tomto smere je lepší variant cvičenie a zdravá strava.
Žijeme v prechemizovanom svete. Dýchame vzduch, ktorý zaťažuje naše pľúca, jeme stravu, ktorej zloženie obsahuje kontroverzné látky („éčka“). Náš „technobiotop“ je nestabilný a zraniteľný. Nie je práve to vzdialenie sa prírode príčinou silnej túžby po návrate k nej aj v podobe hľadania alternatívnych prírodných ciest v medicíne?
Aj v tomto si treba zachovať zdravý pohľad. Éčka sú skôr problémom pre potravinových technológov, avšak, často označujú aj látky, ako vitamín C alebo kyselina citrónová, teda dokonale prirodzené látky. Je nesprávne, ak sa z chémie robí strašiak – chémia je, podobne ako fyzika, prirodzenou súčasťou prírody a predstavuje jej existenčný základ. Ak to zjednodušíme, tak aj ľudské telo, resp. život ako taký, predstavuje nesmierne zložitú zmes chemických procesov. V našom prostredí sa však vyskytujú aj nežiaduce prvky, ako napríklad znečistenie ovzdušia. V tomto prípade ide o akúsi daň za pokrok. Riešením je hľadanie možností, ktoré prostrediu neškodia, ale sú funkčné. Riešením nemôže byť odsťahovanie sa do pralesa. Tieto trendy „návratu k prírode“ vnímam ako módnu vlnu, v horšom prípade ako dobrý marketingový artikel. Nemyslím si, že cesta k akémukoľvek pokroku vedie cez vracanie sa do minulosti.
