PRAHA/BRATISLAVA - Občania Českej republiky (ČR) si 6. júla pripomínajú formou štátneho sviatku jednu z udalostí svojich dejín - Deň upálenia majstra Jana Husa (6. júl 1415). Deň jeho smrti bol ešte v roku 1925 uzákonený za sviatok (zákon č. 65/1925), od roku 1990 je tento deň u našich západných susedov štátnym sviatkom.
Jan Hus je považovaný za jedného z otcov novodobého českého národa. Bol symbolom pokroku a nádeje. Viedol nezmieriteľný boj proti vtedajšiemu skorumpovanému duchovenstvu, ktoré si z predaja odpustkov urobilo výhodný obchod. Táto kritika morálneho úpadku cirkvi mu vyslúžila označenie kacír.
Stredoveký magister slobodných umení, český teológ, kazateľ a náboženský reformátor Jan Hus sa narodil okolo roku 1370 v Husinci pri Prachaticiach (ČR). Okolo roku 1386 študoval v Prahe na Univerzite Karlovej (UK). V roku 1393 získal na artistickej fakulte titul bakalára, 1396 mu udelili titul majster slobodných umení. Od roku 1398 vyučoval na pražskej univerzite. V roku 1400 bol ako univerzitný profesor vysvätený za kňaza. Začal kázať v kostole sv. Michala a od 1402 v Betlehemskej kaplnke v Prahe. V októbri 1401 bol zvolený za dekana artistickej fakulty na zimný semester. V rokoch 1409-1410 bol rektorom UK. V roku 1411 bol z cirkvi exkomunikovaný ako kacír. Odišiel preto z Prahy na vidiek, kde pokračoval v kázaní.
Na obrazoch a vo filmoch býva Hus zobrazovaný ako vysoký chudý askét s ušľachtilou tvárou. Podľa historických prameňov bol Hus plešatý, malý a tlstý. Ľudia ho vnímali ako dobrého kazateľa, ktorý stál na strane chudobného ľudu, bojoval proti zhýralým katolíkom a tí ho nechali úkladne upáliť. Hus ale nebol žiaden svätec. Spočiatku žil družným a priateľským životom. Zlom u neho nastal, keď sa mu do rúk dostali spisy Angličana Johna Wiclefa (profesor bohoslovia na Oxfordskej univerzite, ktorý v časoch vlády Karola IV. kritizoval vtedajšiu cirkev), podľa ktorého sa treba riadiť rozumom a za poznanou pravdou si treba stáť.
Postupne sa z neho stal prísny moralista. Začal konať príkladne, aby jeho učenie a jeho život boli v súlade. Dospel k presvedčeniu, že cirkev je skazená a potrebuje reformu. Hlásal, že cirkev treba zbaviť jej majetku a že kňazi a biskupi nemusia mať vždy pravdu. K ľuďom sa prihováral v češtine, čím si získal veľkú popularitu. To sa nepáčilo mocipánom, predovšetkým kráľovi Žigmundovi, ktorý chcel získať cisársku korunu. V Čechách chcel mať pokoj a preto potreboval Husa odstrániť. Pozval ho na Kostnický koncil - medzinárodné zasadnutie "najmocnejších" ľudí vtedajšej doby.
Predpokladal, že Hus pred zhromaždením dostane strach a svoje učenie odvolá. Lenže Hus prekvapil svojou zatvrdnutosťou. Po niekoľkých vypočúvaniach pred členmi koncilu označili jeho učenie za heretické. Bol obvinený zo šírenia Wiclefových náuk. Husove knihy sa museli spáliť a jeho označili za zaťatého kacíra. Odobrali mu kňazskú hodnosť a nasadili kacírsku čiapku. Napriek útrapám väzenia zostal zbožným katolíkom až do svojej smrti. Viac než na živote mu záležalo na princípoch a tak ho hodnostári odsúdili na smrť upálením. Popravisko bolo za mestskou bránou, celou cestou naň si Hus spieval mariánsku pieseň a presviedčal ľudí, že im nekázal bludy. Potom, čo ho priviazali k hranici, prišiel kráľov maršal a ponúkol mu odvolanie, aby si zachoval život. Hus ho odmietol a tak hranicu zapálili. Zomrel v Kostnici (Nemecko) 6. júla 1415. Husove ostatky hodili do rieky Rýn, aby sa z jeho hrobu nestalo pútnické miesto.
Husova smrť znamenala na českom území posilnenie reformného hnutia, ktoré prerástlo do husitských vojen. Po mnoho rokov bol Hus pre Čechov hrdinom. K jeho odkazu sa hlásili národní obrodenci, evanjelici, prvorepublikoví politici i komunisti. Katolícka cirkev ho dlho považovala za kacíra. V 60. rokoch minulého storočia sa objavili prvé náznaky, že by sa postoj katolíkov mohol zmeniť. Na začiatku 90. rokov 20. storočia pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšieho Československa vyjadril ľútosť nad jeho krutou smrťou a za tento skutok sa ospravedlnil. V decembri 1999 na Vatikánskom sympóziu venovanom kňazovi Janovi Husovi ho pápež uznal za reformátora cirkvi.
