BRATISLAVA - Kvalita života žien a mužov na Slovensku je stále rozdielna. Od roku 2005 do roku 2012 sa situácia dokonca v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ zhoršila. Najhoršie je to v oblasti práce. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), o ktorých dnes informuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Rozdiely sú podľa neho viditeľné ako v oblasti zamestnania, tak aj pri dostupnosti voľného času či reálnou mocou, ktorou ženy a muži v spoločnosti disponujú. "Na základe výsledkov prieskumu sa v Slovenskej republike od roku 2005 do roku 2012 nielen že nezlepšila situácia v rámci kvality života mužov a žien, ale dokonca sa v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ zhoršila," uvádza Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Prieskum bol realizovaný v rámci šiestich oblastí – práca, peniaze, čas, moc, zdravie a vedomosti. "Vo všetkých kategóriách okrem dvoch sa Slovenská republika zhoršila. Najhoršie sme dopadli v rámci kategórie práca, v ktorej sme skončili ako poslední za všetkými štátmi EÚ," upozorňuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
V tejto oblasti sa hodnotil trvalý pracovný pomer, dĺžka pracovného života, sektorová segregácia (počet mužov a žien pracujúcich v oblasti vzdelávania, zdravia a sociálnej práce), flexibilita v rámci práce (možnosť vziať si napr. hodinové voľno z práce kvôli rodine) a pracovná vyťaženosť. "Z prieskumu vyšlo, že muži na Slovensku majú vyššiu pracovnú vyťaženosť ako ženy, na druhej strane ženy majú menej voľného času pre to, že sa vo väčšej miere starajú o rodinu a domácnosť," uviedlo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Podľa výkonného riaditeľa strediska Mariana Mesároša sú osobitne znepokojujúce rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti dostupnosti voľného času. Teda tam, kde dochádza k zabezpečovaniu sociálnych, rodinných a kultúrnych potrieb po práci, vrátane každodenného chodu domácnosti.
"Prieskum ukázal, že na Slovensku stále pretrvávajú isté zakorenené stereotypy fungovania aj v súkromí, ktoré nezodpovedajú vývoju spoločnosti a požiadaviek kladených na každého jej člena, muža či ženu," povedal Mesároš. Nazdáva sa, že kvalita života žien, mužov a detí sa zlepší, pokiaľ budú mimopracovné aktivity žien, oboch partnerov a celých rodín založené na rešpekte, pochopení a spoluzodpovednosti oboch partnerov. Za pozitívne považuje Mesároš, že v roku 2012 vznikla Celoštátna stratégia rodovej rovnosti v SR na roky 2014–2019. Tá rozoznáva problematické oblasti, v rámci ktorých sa kvalita života mužov a žien líši a snaží sa tieto rozdiely odstrániť.
