BRATISLAVA - V piatok čaká Bratislavu na Univerzitných hrách šachová simultánka naslepo. O prelomenie rekordu sa pokúsi šachista so zaviazanými očami, ktorý odohrá 7 partií súčasne proti hráčom, ktorí budú mať šachovnice pred sebou. Takýto typ podujatia sa za posledných 30 rokov organizoval na Slovensku iba raz.
Jedna šachová partia v priemere pozostáva zo 60 ťahov. Hráč so zaviazanými očami si však bude musieť dokázať zapamätať pri 7 partiách minimálne 420 ťahov. Okrem toho musí vedieť predvídať, prepočítať a zapamätať si množstvo ďalších bočných variantov, čo môže znamenať schopnosť zapamätať si až 1000 ťahov v priebehu veľmi krátkeho času. Ak ste doteraz o takomto hráčovi nepočuli, nezúfajte. Budete mať možnosť uvidieť jeho majstrovstvo naživo, a to už tento piatok 1. mája od 11.30 na 7. ročníku Univerzitných hier organizovanom vonku v športovom areáli FTVŠ. Za posledných 30 rokov sa podobné podujatie na Slovensku konalo iba raz. Veľmajster Markoš pred pár rokmi dokázal odohrať partiu naslepo avšak iba proti piatim hráčom.
Šachovým majstrom, ktorý sa tento kúsok pokúsi prekonať, je 24-ročný Milan Pacher. Milan je v TOP 10 slovenských šachistov. Je medzinárodným majstrom a ku splneniu najvyššej šachovej méty ho delí už len jedna veľmajstrovská norma, aby sa tak zaradil medzi najmladších slovenských veľmajstrov. Pacher je viacnásobným slovenským mládežníckym šampiónom. Reprezentoval Slovensko na štyroch Majstrovstvách sveta a troch Majstrovstvách Európy. Zúčastnil sa tiež svetovej šachovej olympiády.
Šach je maximálne férový
Svoj šachový príbeh opisuje Pacher nasledovne: „Po prvý raz som k šachu pričuchol, keď som mal 5 rokov. S otcom som chcel hrať dámu, ale on ma naučil omnoho zložitejšiu a bohatšiu hru, ktorá sa právom zvykne označovať ako kráľovská. Pomerne rýchlo som sa naučil pravidlá a základy, občas som hrával s mamou a babkou. Tie ma spočiatku nechávali vyhrávať, lebo inak ma to nebavilo a frflal som. Neskôr však zistili, že už ma nemusia nechať vyhrávať. Začal som hrávať lokálne turnaje v Bratislave s inými deťmi aj s dospelými, svoj prvý turnaj som vyhral ako 7-ročný, keď som mal 14 rokov, stal som sa majstrom Bratislavy.“
Šach však nie je vždy iba o víťazstvách: „Aby to nevyzeralo tak, že všetko išlo hladko, treba spomenúť že som mal obdobia dlhodobej stagnácie, zdrvujúce prehry, dokonca som mnohokrát potopil tímy, za ktoré som v daných prípadoch hral. Šach je úplne spravodlivý a trestá každú nedôslednosť. Má rôzne úskalia, cez ktoré sa niektorí moji rovesníci nepreniesli. Určite nie je jednoduché sa mu venovať naplno, aj keď to tak zvonku môže vyzerať. Treba pri ňom veľa trpezlivosti, výdrže - vrátane fyzickej kondície - a zápalu pre hru, čo často vytvára veľký psychický tlak na hráča. Z technickej stránky hrá najväčšiu úlohu pamäť, predstavivosť a tvorivosť pri riešení problémov.“
Milan absolvoval bratislavské gymnázium, potom som začal študovať ekonómiu, ktorá ho však nenadchla a uprednostnil radšej prácu nad zlepšovaním svojej hry. Má tiež rôzne iné záujmy, napr. turistiku, čítanie kníh a hranie rôznych hier. Na otázku, čo šach ľuďom prináša, odpovedá jednoznačne: „Ten, kto sa šachu venuje len rekreačne, môže si z neho tiež vziať veľa - logické myslenie, spôsob prípravy, rozvoj pamäte a kreativity, predovšetkým však pekné športové a dovolím si povedať, že aj dobrodružné zážitky. To znie možno prekvapivo, ale mnohé partie si budem pamätať do konca života, lebo boli nabité emóciami aj originálnymi šachovými nápadmi. Spoznávanie nových miest a krajín v rámci cestovania na turnaje je tiež príjemné spestrenie. Reč šachu je univerzálna.“
