BRATISLAVA - Tvorba nového autorského zákona prebiehala viac ako rok medzi odborníkmi z praxe v rámci rekodifikačnej komisie na pôde Ministerstve kultúry Slovenskej republiky (MK SR). Účasť v komisii bola otvorená pre všetky subjekty, ktoré mali záujem na pripomienkovaní návrhu zákona v dôslednej odbornej diskusii. Na jej základe bolo vytvorené jeho aktuálne znenie. SOZA obhajovala svoje pozície v demokratickej odbornej diskusii, nie prostredníctvom nátlaku. Tí, čo nevyužili možnosti pripomienkovať zákon v dôslednej odbornej diskusii, spustili 30.3.2015 petičnú akciu, ktorou vytvárajú tlak na zmenu znenia nového autorského zákona.
Nahlasovanie hudobného repertoáru použitého na verejných podujatiach sa nerobí pre SOZA, ale v záujme autorov použitých diel, ktoré má SOZA povinnosť chrániť. Licenčná zmluva poskytuje usporiadateľom verejných podujatí súhlas na použitie celosvetového repertoáru hudobných diel, bez ohľadu na spôsob jeho použitia. Týka sa iba diel, ktoré sú chránené. K nechráneným patria diela tradičnej ľudovej hudby - autorsky nechránenej ľudovej tvorby, ktorá je typicky interpretovaná na báze hudobnej tradície toho ktorého regiónu a odovzdávaná z generácie na generáciu. Na nechránený repertoár sa autorská odmena nevzťahuje.
Ustanovenia paragrafu 168 nového Autorského zákona upravujúce nahlasovanie použitých hudobných diel na verejných podujatiach v žiadnom prípade nie sú namierené proti folklóru ani inej hudobnej oblasti. Cieľom uvedeného ustanovenia je zabezpečenie výkonu medzinárodného štandardu v zmysle čo najpresnejšej identifikácie chránených a nechránených diel použitých na verejných podujatiach tak, aby domácim autorom rovnako ako zahraničným tvorcom bolo zohľadnené použitie ich diel na našom území vo forme autorskej odmeny.
Z analýzy 20 verejne dostupných autorských zákonov európskych štátov vyplýva, že notifikačná povinnosť usporiadateľa verejných podujatí o použitých hudobných skladbách (tzv. playlisty, zoznamy hudobných diel) voči organizáciám kolektívnej správy je zakotvená v 12 z nich. V ostatných krajinách existuje táto povinnosť vo forme zmluvného vzťahu medzi usporiadateľmi a organizáciami kolektívnej správy.
Organizácia kolektívnej správy ani štátne orgány nedokážu svojou vlastnou činnosťou zmonitorovať celé územie a všetkých jej obyvateľov vo vzťahu k plneniu určitých povinností vyplývajúcich z platného právneho rámca. Z toho dôvodu právny poriadok zakotvuje univerzálne mechanizmy za tým účelom, aby bolo možné zabezpečiť systémové fungovanie takýchto činností. O to ide aj v prípade verejných kultúrnych podujatí. Usporiadateľ na základe platnej legislatívy musí každé takéto podujatie ohlásiť nielen organizáciám kolektívnej správy, ale aj na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade – a to aj keď budú v programe podujatia použité nezastupované, nespracované folklórne diela.
Zákon motivuje používateľov nechránených diel k tomu, aby nahlasovali podujatia pred ich uskutočnením tak, aby bolo možné overiť pravdivosť údajov vzťahujúcich sa na tvrdenia o použitom chránenom či nechránenom repertoári. SOZA sa pri riešení licencovania chráneného repertoáru takmer každodenne stretáva s nekalými praktikami špekulantov, ktorí sa pod zámienkou údajného použitia nechránenej folklórnej hudby snažia oklamať systém a vyhnúť sa úhradám autorských odmien za chránené diela, ktoré v skutočnosti používajú.
Naplnenie petičnej požiadavky vynechať z textácie nového autorského zákona notifikačnú povinnosť, by malo pre zastupovaných autorov chránených diel, vrátane početných upravovateľov folklórneho repertoáru, vážne následky.
Na podnet vedenia SOZA došlo s iniciátormi petície od roku 2013 k viacerým rokovaniam na pôde SOZA a MK SR, ktorých cieľom bola maximálna snaha hľadať možnosti na riešenie problematiky playlistov pri folklórnych podujatiach. Zo strany SOZA bolo ponúknuté riešenie, ktoré sa už osvedčilo pri používateľoch hudby z iných oblastí – založenie občianskeho združenia pre všetkých usporiadateľov, ktorí preukázateľne organizujú verejné podujatia zamerané na nechránený folklór. Tento životaschopný návrh bol však odmietnutý.
V Českej republike riešia obdobnú problematiku na báze spolupráce občianskeho združenia s organizáciou kolektívnej správy, ktorá sa v Čechách nazýva OSA (Ochranný svaz autorský). http://www.osa.cz/hlavn%c3%ad-menu/tiskov%c3%a9-centrum/tiskov%c3%a9- zpr%c3%a1vy.aspx
Uvedené riešenie by odstránilo kritizované nahlasovanie playlistov a zároveň neohrozilo fungovanie medzinárodného systému, ktorý sa vzťahuje na použitie všetkých chránených žánrov hudby.
Na rokovaní na pôde MK SR zaznel spoločný záujem oboch strán - aby sa usporiadatelia verejných podujatí neschovávali za nechránenú tradičnú ľudovú tvorbu. Nejde tu o akési vyhýbanie sa kontrolnej činnosti zo strany organizácie kolektívnej správy, ale o vytvorenie priestoru na združovanie tých subjektov, ktoré sa preukázateľne venujú organizácii podujatí zameraných na nechránený ľudový repertoár.
Usporiadatelia kultúrnych podujatí vykonávajú zodpovednú a náročnú profesionálnu činnosť, ktorá vo významnej miere formuje kvalitu nášho kultúrneho prostredia. V ňom majú nespochybniteľné postavenie aj organizácie kolektívnej správy, ktoré zodpovedajú za vykonávanie medzinárodných štandardov ochrany autorských hudobných diel.
Pre rozvoj kultúry na Slovensku je spolupráca usporiadateľov a organizácií kolektívnej správy nevyhnutnosťou. SOZA sa k takejto spolupráci verejne hlási. Spoločenská dohoda vyhovujúca obom stranám môže vzniknúť len vo vzájomnej komunikácii. Iniciátori petície však priestor poskytnutý MK SR nevyužili a pozvanie na spoločné rokovanie neprijali.
Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA)
