BRATISLAVA - Presne pred 25 rokmi vyvrcholila v najväčšom a najznámejšom slovenskom väzenskom zariadení v ústave Leopoldov veľká vzbura väzňov.
"Marcové nepokoje v ústave vyvrcholili dňa 28. marca 1990 zásahom ozbrojených zložiek, pri ktorom nešťastne zahynul jeden odsúdený a 29 ich bolo pri zákroku zranených. Zároveň samotný ústav bol v dôsledku rozsiahleho požiaru, ktorý vznikol počas vzbury, značne poškodený. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v roku 1993 boli 60 účastníkom vzbury uložené viacročné tresty odňatia slobody a ochranné opatrenia," pripomenul riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.
"Vyšetrovanie vzbury robil veľký tím. Bol som vtedy jedným z vedúcich jednej z vyšetrovacích skupín. Dva týždne sme vypočúvali v kuse približne 100 väzňov prevezených vtedy do Želiezoviec," povedal bývalý vyšetrovateľ a v súčasnosti obhajca Peter Vačok.
Vo väznici v Leopoldove bolo v čase vzbury približne 2500 odsúdených, z ktorých väčšina bola zaradená do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Z nich si vyše 200 odpykávalo dlhoročný trest odňatia slobody za vraždu, 170 za znásilnenie, 370 za lúpeže, 320 za krádeže veľkého rozsahu. Týchto odsúdených, na ktorých sa vzťahovalo ustanovenie paragrafu 41 o obzvlášť nebezpečnej recidíve, sa amnestia vtedajšieho prezidenta ČSFR Václava Havla netýkala.
Vzbura vrcholila 28. marca 1990 ráno, keď väzni zapálili strechu hradu, k bráne VIII. oddielu premiestnili fľaše s plynom a založili pod nimi oheň. Vzbúrenci sa odmietli podrobiť príkazom príslušníkov Nápravnovýchovného ústavu. Preto po šiestich hodinách vyjednávania zasiahli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek Federálneho ministerstva vnútra a Zboru nápravnej výchovy. Za tri hodiny zlikvidovali odpor militantných skupín odsúdených. Pri zásahu našli jedného mŕtveho väzňa. Materiálne škody na objektoch a zariadení leopoldovského NVÚ predstavovali vyše 27 miliónov Kčs.
Po vzbure sa následne koncom novembra 1991 vo väznici Leopoldov odohrala najtragickejšia udalosť v dejinách väzenstva bývalého Československa, keď pri úteku siedmich odsúdených (vodca Tibor Polgári - poznámka) tragicky zahynuli piati príslušníci zboru a dvaja utrpeli zranenia. Na základe rozsiahlej súčinnostnej akcie boli v priebehu niekoľkých hodín odsúdení zadržaní v neďalekej obci. Za tento skutok dostali traja účastníci úteku doživotné a štyria odsúdení viacročné tresty odňatia slobody. V súčasnosti sú vo výkone trestu odňatia slobody ešte štyria odsúdení, ktorí boli účastníkmi úteku. Polgári sa prednedávnom neúspešne na Krajskom súde v Bratislave pokúšal o obnovu konania v tejto veci.
