BRATISLAVA - Exotické služobné cesty či drahé účty za telefóny. A to ešte nemusí byť všetko. Slovenskí analytici si posvietili na zverejňovanie informácií veľkých štátnych firiem. Väčšina firiem informácie nezverejnila aj keď im to zákon prikazuje. Okrem porušenia či ohýbania zákonov si tak generálni manažéri cestujú po svete za štátne peniaze a verejnosť o tom nemusí vedieť.
Analytici Transparency International Slovensko (TIS) sa pozreli na zverejňovanie informácií 80 významných slovenských štátnych, mestských a župných spoločností, informujú na svojom blogu. Tie spolu za rok hospodária až s 9 a pol miliardami eur. Obrovský balík peňazí od daňových poplatníkov je tak viac menej skrytý pred očami verejnosti a štátni úradníci s ním môžu nakladať bez väčšieho tlaku zvonku.
Rozoslali tak všetkým štátnym firmám mail s otázkami, aby zistili ako spoločnosti sprístupňujú informácie bežnému občanovi. Pýtali sa na tri veci. Chceli vedieť sumy za telefónne účty v mesiaci november 2014, najvyššiu prevolanú čiastku za jednotlivý telefón v tomto mesiaci a na zoznam služobných ciest generálneho riaditeľa za minulý rok.
Drahé telefóny
Manažéri sa príliš neunúvali odpovedať, niektoré porušili aj zákon. „Väčšina žiadostí zostala nezodpovedaná. Najvyššiu prevolanú sumu sprístupnilo len 29 firiem (36 percent), na otázku o služobných cestách odpovedalo aspoň čiastočne 33 spoločností (41 percent). Až 21 verejných firiem na infožiadosť neodpovedalo, čím porušili zákon,“ píšu na svojom blogu analytici.
Zo zverejnených informácií zistili, že najvyššiu sumu za telefón mal zamestnanec RTVS a to 1040,68 eur. Televízia to zdôvodňovala pracovnou cestou do Srbska.
Exotické služobné cesty
Zaujímavejšie boli zistenia o cestách generálnych manažérov. Napríklad jeden z topmanažérov cestoval do zahraničia trinásťkrát, za čo zaplatil až 15 tisíc eur.
Riaditeľ Mincovňe v Kremnici zase navštívil exotickú Guatemalu či Mexiko. Za štyri služobné cesty zaplatili spolu 7 a pol tisíc eur, informuje TIS.
Informácie sa im zverejňovať nechce
Mimovládna neziskovka upozornila tiež, že firmy, ktoré odpovedali, ale nesprístupnili údaje, môžu porušovať či ohýbať infozákon.
Ide napríklad o riaditeľa firmy Rudné bane Petra Vágnera. Podľa analytikov ho zákon obťažuje. „Dostávame viacero podobných žiadosti a zistili sme, že nás žiadatelia vo viacerých prípadoch zavadzajú a oberajú o náš pracovný čas. Žiadame Vás preto o zaslanie dokladov, ktoré potvrdzujú Vašu totožnosť a hodnoverné údaje o zadávateľovi Vašej úlohy,“ zareagoval pre TIS. Pritom zákon toto od požadovatela informácie vôbec nepožaduje.
Strategické dôvody šéfa Bratislavskej teplárenskej nedovolili sprístupniť informácie o tom, a služobné cesty za minulý rok absolvoval, pričom za rok 2013 jeho firma hospodárila s 23 a pol miliónmi eur v mínuse. V súčasnosti sa pripravuje novelizácia infozákona, ktorá by mala viac uľahčiť prístup verejnosti k informáciám o hospodárení štátnych firiem.
