BRATISLAVA - V piatok 20. marca o 23:45 stredoeurópskeho času sa začína astronomická jar. Ako povedal Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov, Slnko je v okamihu jarnej rovnodennosti na svojej dráhe po oblohe presne na nebeskom rovníku, konkrétne v jarnom bode, ktorý je priesečníkom rovníka a ekliptiky, zdanlivej dráhy Slnka.
Astronómovia tak vnímajú príchod jari inak ako meteorológovia, pre ktorých sa toto ročné obdobie začalo už prvého marca. Počas rovnodennosti dochádza k vyrovnaniu dĺžky dňa a noci a dni sa začínajú predlžovať. Následne sa predlžujú až do letného slnovratu, ktorý je 21. júna.
"Pri jarnej rovnodennosti svieti Slnko kolmo na zemský rovník, jeho poludňajšia výška u nás je 41,5 stupňa," povedal Rapavý. Dĺžka slnečného svitu je v tom čase podľa neho okrem pólov na celej zemeguli rovnaká, 12 hodín. Na severnom polárnom kruhu sa zároveň končí polárna noc a začína sa polárny deň, teda polročné obdobie, keď Slnko nezapadá. "Od dátumu jarnej rovnodennosti sa odvodzuje aj dátum Veľkej noci ako prvá nedeľa po prvom jarnom splne mesiaca," povedal Rapavý. "Môže byť medzi 22. marcom až 25. aprílom," uviedol s tým, že v tomto roku pripadá na piateho apríla. Pri určovaní termínu Veľkej noci sa však podľa Rapavého za dátum rovnodennosti vždy považuje 21. marec, bez ohľadu nato, že môže nastať aj o deň alebo dva skôr.
S príchodom jari sa u našich predkov spájalo niekoľko tradičných zvykov, ktoré sa v niektorých regiónoch zachovali dodnes. Najznámejšie je symbolické vynášanie Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti, ktorá sa páli a hádže z vysokej skaly alebo z mosta do vody. Všeobecne sa slávil príchod teplejšieho obdobia, čas pred poľnými prácami, taktiež sa pripravovali tradičné jedlá (kulich, paška, palacinky, tvarované bochníky). Oslavovalo sa tiež Slnko, kúpalo sa ešte pred jeho východom, robili sa očistné rituály, zapaľovali sa vatry a z kopcov púšťali horiace kolesá. Ohnivý kruh bol pre našich predkov magický, chránil ich pred zlými silami i chorobami. Preto starí Slovania v kruhoch obchádzali obydlia i hospodárske budovy a priestory vydymovali vetvičkami z borievky. Gúľanie farbených vajíčok malo tiež zabezpečiť, aby sa ich plodnosť dostala do zeme a zabezpečila tak dobrú úrodu.
