NOVÝ SMOKOVEC – Minulý týždeň sme vám priniesli svedectvo suseda k vražde 90-ročnej ženy, ktorú zabil jej zať. Prípad otriasol celým Slovenskom, no najviac zasiahol najbližšiu rodinu, s ktorou dôchodkyňa žila. Ukázalo sa, že situácia v rodine bola iná, než za akú ju považovali susedia a o rodine šíria nepravdivé klebety. Prinášame vám priamu spoveď 33-ročného vnuka, ktorý stratil starú mamu a žil s ňou v jednom byte spolu s rodičmi.
„Otca neobhajujem. Ten nech pyká najtvrdším trestom, aký je len možný. Jeho skutok vnímam ako obrovskú tragédiu. Prišiel som o osobu, ktorá ma vychovala, o svoju druhú mamu,“ začína svoju trpkú spoveď syn muža, ktorého alkohol dohnal až k vražde. V čase, keď starenka poslednýkrát dodýchala, bola doma iba so svojím zaťom, ktorý prišiel domov opitý a šiel si ľahnúť ako obvykle. „Ja som si medzičasom odbehol na nákup, keď sa to stalo,“ spomína vnuk a dodáva, že starenka ostávala sama doma len málokedy. Vždy, keď bol doma otec, snažili sa, aby bol v byte aj niekto iný. „Keď prišla mamka z práce domov, našla ju už mŕtvu. Okamžite zavolala záchranku a políciu, ale bolo už neskoro,“ dodáva s tým, že alkohol z otca urobil nepredvídateľného tyrana, ktorého sa všetci v rodine i z okolia báli.
Svokre zvykol zať variť aj obed
Posledné štyri roky prestal odsúdený muž pracovať, bol už len doma a vonku popíjal. Neznášal ľudí okolo seba a bol nervózny. K babičke sa však vedel správať aj normálne. Pokým bol ráno triezvy, urobil jej aj raňajky a uvaril obed. Keď si ale vypil, stúpala v ňom agresivita a neznášal svoje okolie. Nie je však pravda, že by sa babička bála ísť doma na záchod. Sem-tam z izby prišla do kuchyne, kde sa o ňu postarali, dali jesť a zabezpečili všetko, čo bolo treba.
Keď si zať vypil, nastalo peklo. „Neznášal vtedy babičku aj mňa. Aký mal však motív vraždy, to netuším,“ pokračuje vnuk. „Voči otcovi teraz cítime nenávisť a zlosť. Spôsobil nám neskutočnú bolesť. Odišla nám osoba, ktorú sme najviac milovali,“ prerušuje svoje rozprávanie syn, ktorý sa s tragédiou nedokáže zmieriť. Podľa oficiálnych informácií hrozí teraz jeho otcovi 20 až 25 rokov väzenia, bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu a sedí vo väzbe, čakajúc na konečný rozsudok. „Naša rodina sa s ním nekontaktovala. Nechceme ho vidieť. Prah našich dverí už neprekročí,“ tvrdo priznal vnuk dôchodkyne.
Susedia o všetkom vedeli, ale báli sa hovoriť
„Susedia veľmi dobre vedeli, aký je. Keď som však potreboval niekoho z nich, aby so mnou svedčil na polícii, že búcha, trieska, že je agresívny, všetci sa stiahli, pretože sa báli,“ spresňuje vo výpovedi mladý muž. „Až teraz po tragédii má každý z nich na vec kritický názor. Predtým nám ale nikto z nich nepohol, keď sme ho potrebovali dostať z domu,“ vysvetľuje.
„Iba raz sa stalo, že bola u nás polícia a nie je pravda, že by k nám chodili ako na klavír. Prišli kvôli potýčke, pretože ma otec doma napadol,“ uvádza veci na pravú mieru. „Otec potreboval liečenie, ale zaryto ho odmietal. Keď som u obvodnej lekárky a psychiatra zisťoval, aké sú podmienky na liečbu, odbili ma s tým, že kým nepodpíše súhlas s terapiou, nikto ho k nej neprinúti.“ Otec sa podľa slov svojho syna nebezpečne vyhrážal aj susedom, o tom existujú priame úradné záznamy. Už vtedy mala polícia zakročiť, ale nikto to neriešil, myslí si syn, ktorý si s otcom posledné roky nemal čo povedať.
Otvorene propagoval vojnu
Mesiace pred vraždou svokry bol na tom muž psychicky veľmi zle. Keď sa opil, rozprával bludy a údajne sa vyhrážal ľuďom, že ich zastrelí, ale boli to len verbálne útoky. „Nám doma napríklad rozprával, že vezme guľometné dvojča, že príde Hitler. Bol to skrátka psychiatrický pacient zrelý na liečbu. V každom videl akéhosi Žida, mne, nepochopiteľne, hovoril, že som židovský chlapec. Propagoval vojnu a hovorieval, že vojna nás naučí, ako žiť,“ s hnevom a ľútosťou spomína na otcove opilecké reči syn. To, čo hovorieval, boli často iba výplody chorej mysle. „Do roku 2009 mal v legálnej držbe zbrane ako poľovník a je dobre, že mu ich zobrali, pretože nás tu mohol všetkých postrieľať,“ doplnil syn, podľa ktorého je veľmi smutné a zarážajúce, že úrady rodinu, ktorá ho musela doma trpieť, odmietali a že mu nenariadili liečbu. „Dalo sa tomu predísť, keby boli v tomto štáte inak postavené zákony, keďže otec sa ľuďom nebezpečne vyhrážal a aj my sme sa naňho sťažovali,“ uvažuje vnuk dôchodkyne.
O tom, či bol jeho otec agentom ŠtB, nemá dôkazy, ale čo vie, je, že spolupracoval s hraničnou políciou, pretože mal blízko hraníc poľovnícky revír. Odkedy tyranský zať starej panej začal piť, jeho syn dva roky nedal do úst ani kvapku alkoholu a do konca života ani nevezme. „V čase, keď u nás boli policajti a napadol ma, bol som úplne triezvy,“ spomína na udalosť, po ktorej sa začali o rodine šíriť polopravdy. „Pre mňa je alkohol jed a droga. Ľudia, ktorí pijú, by sa nad sebou mali vážne zamyslieť a prestať, pretože ich privádza do šialenstva,“ uzatvára syn, ktorý vďaka alkoholu stratil otca aj starú mamu.
