BRATISLAVA - Po tom, ako parlament potichu schválil novelu, ktorá zakazuje vyberať poplatky u lekárov a ruší inštitút prednostného objednávania, sa spustila vlna opodstatnenej kritiky. Ozývajú sa pacienti, lekári, odborári a všetci zhodne tvrdia, že problém táto zmena nevyrieši, práve naopak.
„Poplatky z ambulancií nevymiznú,“ myslí si Tomáš Szalay zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI) o pripravovanej novele zákona, proti ktorej sa búria aj samotní pacienti. „Pacient teraz nebude vedieť kedy a koľko bude od neho lekár pýtať, keďže nebude k dispozícii žiadny cenník,“ vysvetľuje Szalay s tým, že sme zmenili podmienky, ale „nezmenili sme motiváciu“.
V zdravotníctve a aj na strane pacienta bude podľa Szalaya panovať väčšia neistota, pretože nebudú zavedené pravidlá a samosprávne kraje poplatky nebudú mať pod kontrolou. „Je to škodlivá novela. Ide o falošný signál občanom, že naše zdravotníctvo je bezplatné, zatváranie očí pred skutočnosťou. Vláda sa snaží odstrániť následky, ale neodstraňuje príčiny,“ uviedol Tomáš Szalay z HPI.
Recept na korupciu ako vyšitý
Podľa detskej lekárky Kataríny Šimovičovej je vzniknutá situácia „recept na korupciu ako vyšitý.“ Mnohí lekári budú podľa nej aj naďalej poplatky vyberať a pacienti ich budú dávať. Novela prináša do zdravotníctva určitý chaos. Lekárom zákon uberie peniaze, pacientom čas a „všetci budú nespokojní“. V minulosti museli lekári aj pacienti riešiť dlhé čakanie v ambulanciách a návaly ľudí, výsledkom čoho bolo zavedenie poplatkov za prednostné vyšetrenie na objednanie, čo schválili aj vyššie územné celky. Zmenu podľa slov lekárky vtedy uvítali pacienti, ako aj lekári, ktorých tlačil čas, aby stihli vyšetriť čo najviac pacientov.
Kým v iných štátoch Európskej únie je realita taká, že pacienti sú termínovaní, u nás „polovica pacientov ostáva za dverami“. Podľa Šimovičovej by sa predovšetkým mala racionálnejšie zmeniť legislatíva aj financovanie zdravotníctva, pretože peniaze v ambulanciách jednoducho chýbajú.
Zákon vytvorí podhubie korupcie
Viacerí odborníci po prevalení kauzy s úplatkami v zdravotníctve upozorňujú, že novela zákona korupciu ešte viac podporí. „Zrušenie možnosti prednostného vyšetrenia a poplatku zaň naštartuje opäť len šedú ekonomiku, alebo vyženie našich pacientov do susedných štátov, kde si takúto službu budú môcť zaplatiť. Budú sa predlžovať čakacie doby, bude menej peňazí na obnovu nielen prístrojovej techniky, ale aj samotných priestorov,“ vyhlásil Štefan Zelník, podpredseda SNS a dodal, že rušenie poplatkov u lekára by malo prísť až po systémových zmenách vo financovaní zdravotníctva.
Podľa opozičného poslanca Viliama Novotné ide o vytesnenie problému a populistické riešenie. Na svojomblogu navrhuje zaviesť zoznam legitímnych poplatkov s reguláciou ceny. Ich rozsah a výška by mali byť súčasťou zmluvy medzi poisťovňou a lekárom či nemocnicou. Takisto navrhuje zaviesť ochranný limit na poplatky podobne, ako je to pri receptoch na lieky. Lekár by po ošetrení vystavil účet poisťovni, nie pacientovi. Poisťovňa by v konečnom dôsledku náklady pri koncoročnom zúčtovaní riešila s pacientom.
Posledné slovo má prezident
Novelu kritizuje aj Slovenská lekárska komora (SLK) na čele s jej riaditeľom Marianom Kollárom. „Napríklad poplatky za prednostné vyšetrenie tvoria v priemere 20 až 30 percent príjmov ambulancie,“ vyčíslil Kollár. Zdravotné poisťovne sa podľa zástupcov komory vyjadrili, že peniaze nazvyš nemajú a mnohým ambulanciám bude hroziť krach.
SLK pre novelu zákona oslovila prezidenta SR a žiada, aby ju nepodpísal: „Chceme zdôrazniť, že nie sme proti odstráneniu poplatkov, ale požiadali sme prezidenta SR, aby zákon nepodpísal, pretože sme toho názoru, že jeho výklad by mohol viesť k neodôvodnenej šikane lekárov.“
Prezident Andrej Kiska ešte novelu zákona nepodpísal a stojí pred neľahkým rozhodnutím pod tlakom z dvoch strán. „Momentálne je novela v štádiu posudzovania. Prezident sa rozhodne v stanovenej zákonnej lehote,“ informoval Topky Roman Krpelan, hovorca prezidenta. Ak by novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti prezident SR podpísal, účinnosť by nadobudla 1. apríla 2015. Tú schválili poslanci Národnej rady SR 77 hlasmi.
Neoficiálne platby nie sú žiadne tabu
Za ostatné tri roky podľa najnovšieho februárového prieskumu agentúry FOCUS dalo zdravotníkom niečo „pomimo“ 21,8 percenta z opýtaných, v roku 2012 to bolo 26 percent a odvtedy miera bočných poplatkov v zdravotníctve poklesla. Napriek tomu je zdravotníctvo aj naďalej považované za oblasť s najviac rozšíreným úplatkárstvom.
Najviac ľudí (15 %) dáva zdravotníkom neoficiálne platby dobrovoľne z vďaky. Približne desatina (9,1 %) dáva niečo „pomimo“ z presvedčenia, že to tak chodí, alebo preto, že im to niekto poradil. Od menej ako troch percent ľudí si zdravotníci úplatky vypýtali. Viac ako dve tretiny (69 %) opýtaných povedali, že okrem oficiálnych platieb zdravotníkom nič neplatili.
Za posledné tri roky bolo za branie úplatkov odsúdených iba päť lekárov. Dostali dvojročný podmienečný trest.
Realizácia zákona v ambulantnej praxi
Po novom už lekári nebudú môcť úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú prepláca poisťovňa. „Pacient nebude platiť za vypísanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, vypísanie odporučenia na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo na poskytnutie ústavnej starostlivosti – toto všetko zákon stanovuje ako súčasť zdravotného výkonu,“ ozrejmuje Martina Šoltésová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.
Súčasťou zdravotného výkonu u lekára bude aj objednanie poistenca na vyšetrenie. Lekár si bude vyšetrenia pacientov musieť efektívnejšie manažovať, pričom ich bude môcť objednávať na konkrétny čas, ale bez poplatku, ktorý lekár nemôže vyžadovať. „Lekári môžu objednávať pacientov, avšak bez poplatku,“ spresňuje hovorkyňa a dodáva, že kontrolu dodržiavania nového zákona bude mať na starosti príslušný vyšší územný celok. „V prípade porušenia zákona udeliť poskytovateľovi pokutu do výšky 3 319 eur.“
„Pacienti s akútnymi problémami majú prednosť a je na rozhodnutí poskytovateľa, aby zvážil ich zdravotný stav a ošetril ich,“ dopĺňa Šoltésová na margo otázok týkajúcich sa prednostného ošetrovania. „Zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, bude zverejnený u každého lekára. Pôjde však iba o také výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia (napr. vyšetrenie na vedenie motorového vozidla, vyšetrenie o zdravotnom stave na prihlášku na štúdium a podobne),“ dodala hovorkyňa.
