BRATISLAVA – Vo vyštudovanom vysokoškolskom odbore nikdy nepracovalo 46 percent absolventov, 20 percent pracujúcich absolventov titul podľa ich vlastného vyjadrenia ani nepotrebuje. Vyplýva to z prieskumu Centra vedecko-technických informácií (CVTI), ktorý je súčasťou národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý sa zameriava na uplatniteľnosť absolventov vysokých škôl na trhu práce.
Prvé výsledky prieskumu prezentoval dnes na tlačovej konferencii v Bratislave minister školstva Juraj Draxler. Jeho výsledky budú môcť stredoškoláci nájsť aj na portáli www.lepsieskoly.sk, ten spustia tento týždeň. Stránka im pomôže pri rozhodnutí, kam ísť na vysokú školu.
Ako ďalej ukázal prieskum, 35 percent vysokoškolákov pracuje vo svojom odbore po celý čas od ukončenia štúdia. Podľa ministra však pribúdajú študenti, pre ktorých na trhu práce nie je priestor. Prieskum sa takisto na základe údajov zo Sociálnej poisťovne venoval platom, a teda, koľko zarábajú absolventi z jednotlivých univerzít či fakúlt. „Keď sme sa pozreli na údaje o platoch spracovaných na základe údajov zo Sociálnej poisťovne, zistili sme, že existujú priepastné rozdiely, niekedy presahujúce aj tisíc eur,“ povedal šéf rezortu školstva.
Najlepšie zarábajú podľa jeho slov absolventi informatiky či elektrotechniky, v ich prípade je aj 100-percentná úspešnosť v odbore, ktorý vyštudovali. Výrazne menej zarábajú vysokoškoláci, ktorí ukončili sociálnu prácu či humanitné vedy. „Dobre sa však umiestňujú aj absolventi klasických veľkých univerzít, ako je Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita či Ekonomická univerzita v Bratislave,“ dodal Draxler s tým, že títo absolventi majú tiež relatívne najlepšie platové ohodnotenie.
Rozdiel sa však ukázal aj pri porovnaní mužov a žien, pokiaľ ide o štúdium a prácu. Inú školu by si dnes vybralo 31 percent žien a 23 percent mužov. Tí zároveň častejšie zostávajú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali. Mužov vo vyštudovanom odbore pracuje 62 percent, žien 48 percent.
Výška platu absolventov alebo percento úspešnosti v odbore by mali byť podľa ministra dôležitými indikátormi pre tých, ktorí sa rozhodujú, čo študovať. Upozorňuje však, že to nemôže byť jediný indikátor. „Musíme dať verejnosti komplexné informácie o tom, ako sa absolventi zamestnávajú, pričom študent sa má rozhodnúť podľa seba. Má však dostať údaje, ktoré môžu byť pre neho dôležité, no nie pre každého sú relevantné,“ vysvetlil Juraj Draxler.
Do prieskumu od 23. septembra do 18. novembra minulého roku sa zapojilo 15 344 magistrov a inžinierov, ktorí študovali v dennej forme. Východiskom bolo tiež 250-tisíc údajov zo Sociálnej poisťovne o absolventoch štúdia za roky 2008 až 2014. Projekt podľa jeho odborného garanta Petra Obdržálka pozostáva z dvoch druhov dát. Jednak to sú tzv. tvrdé dáta zo Sociálnej poisťovne a potom dáta z prieskumu medzi absolventmi. „Projekt bude pokračovať aj ďalej. Jeho zámerom je začať ešte tento týždeň zverejňovať ďalšie údaje a sprístupňovať ich verejnosti, aby sa vedeli uchádzači o štúdium na vysokej škole orientovať v tom, čo je najlepšie,“ priblížil na tlačovej konferencii.
