BRATISLAVA - Liberáli zavelili do útoku. Chcú odluku cirkvi od štátu. Výsledok referenda im na to dal vhodný podnet. Ľudia sa naň vykašľali a vyvrátili tak mýtus o konzervatívnom Slovensku. A aj práve preto sa politici postupne spájajú s LGBTI aktivistami, aby dosiahli odluku cirkvi od štátu. Aktívna je najmä strana SKOK, k nej by sa mala pridať strana SaS. Niektorí poslanci dokonca chcú otvárať zmluvy s Vatikánom.
Diskusia o LGBTI téme bude podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť o tom, čo je priechodné a čo môže byť kompromisom. „Diskusia bude od toho nič, čo je teraz, až po súhrn práv manželov,“ poznamenal s tým, že jedinou možnosťou po novele ústavy z minulého roku je uznať registrované partnerstvá.
„Ide nám o to, že demokraciu, v ktorej žijeme, chceme posilniť a chceme dať LGBTI ľuďom možnosť voľby, aby mohli tento inštitút využiť,“ vysvetlila Romana Schlesinger z Queer Leaders Fora. Psychická pohoda ľudí a pocit bezpečia v spoločnosti priamo súvisia s atmosférou v spoločnosti, pričom všetkým nám záleží na tom, aby sme sa cítili bezpečne.
„Chcem apelovať nielen na ľudí z LGBTI komunity, aby pokračovali v diskusiách, ktoré začali, verejne či individuálne, vo veľkých mestách či malých dedinách, aby sme vysvetlili, že si ctíme rovnaké hodnoty ako väčšinová spoločnosť, a teda hodnoty lásky, dôvery, rodiny či záväzku,“ uzavrela s tým, že pevne verí, že si budeme v budúcnosti viac rozumieť a zistíme, že je oveľa viac vecí, ktoré nás spájajú, ako tých, ktoré nás rozdeľujú.
Je čas na odluku cirkvi od štátu
Slovensko zároveň potrebuje prijať moderné reformy, ktoré sú v ostatných krajinách bežné. SKOK! už ohlásil kampaň za odluku cirkví od štátu. "Petícia, ktorú strana SKOK! iniciovala na svojej stránke www.odluka.sk, dosiahla len za prvý deň tisíce podpisov,“ hovorí poslanec Daniel Krajcer. Diskusie o odluke cirkví začal už ako minister kultúry za vlády Ivety Radičovej.
„Počas posledných dvoch rokov som sa stretol s predstaviteľmi všetkých cirkví na Slovensku a predstavil im náš model, založený na financovaní cirkví cez daňové asignácie. Nikto z nich náš návrh neodmietol, čo ma napĺňa nádejou, že 25 rokov od nežnej revolúcie dosiahneme splnenie aj tejto požiadavky z novembra 1989,“ dodáva Krajcer.
"Oslovil som všetky parlamentné strany a ponúkol som im účasť v pracovnej skupine. Zatiaľ len dve strany neprejavili záujem, a to Smer-SD a SaS. Som preto rád, že SaS prehodnocuje svoj postoj a jej zástupca bude v tejto pracovnej skupine, samozrejme, vítaný," odkázal Krajcer s tým, že ponuka platí, aj keď SaS prišla na dôležitosť tejto témy až po referende.
"Tému odluky cirkvi od štátu som otvoril už pred niekoľkými rokmi ako minister kultúry, absolvoval som viacero stretnutí aj s najvyššími predstaviteľmi cirkví. Ani na jednom z týchto stretnutí môj návrh nebol principiálne odmietnutý," deklaroval Krajcer.
„Ideme opäť do kampane, ideme presviedčať ľudí po celom Slovensku, aby nám pomohli a podporili nás,“ vyhlásil dávnejšie Juraj Miškov. Cieľom petície však podľa Miškova nie je ďalšie referendum. „Sme presvedčení, že pokiaľ získame pre tieto naše návrhy podporu občanov, náš mandát bude oveľa silnejší, preto robíme petíciu,“ vysvetlil.
Podľa liberálov je čas na diskusiu o zmluvách s Vatikánom
Nastal čas na diskusiu o otvorení zmlúv s Vatikánom a o systémovej odluke cirkvi od štátu. Zdôraznil to poslanec liberálnej strany Sloboda a Solidarita Martin Poliačik. Rozprávať iba o finančnej odluke už nestačí. „Minimálne by sa mal zúžiť rozsah privilégií priznaný katolíckej cirkvi tak, aby na Slovensku existovala pluralita názorov, liberálna demokracia a aby jeden svetonázor a jeho praktizovanie nestáli nad ostatnými,“ dodal.
Poliačik zdôraznil, že vyzvú vládu, aby do takých rokovaní s Vatikánom vstúpila. Liberáli majú vypracovaný právny názor odborníka na medzinárodné právo Jakuba Mačáka, ktorý učí na University of Exeter vo Veľkej Británii, že možnosť odstúpiť jednostanne od Vatikánskych zmlúv je veľmi malá, blíži sa k nule. Jediná možnosť na zmenu je vstúpiť do rokovaní s Vatikánom.
Predseda strany SaS a europoslanec Richard Sulík zdôraznil, že výsledok referenda o rodine je prehrou organizátorov. Prinieslo však podľa neho štyri poznatky, a to, že Slováci majú dosť rozumu, aby zvážili, za čo sa oplatí hlasovať a kde je rozumnejšie sa zdržať. Ďalším poznatkom je podľa neho to, že občania maďarskej národnosti tento plebiscit viac-menej kompletne odignorovali. Príjemným poznatkom je podľa Sulíka aj to, že elity tiež referendum odignorovali. Povedali, že nie je správne zneužitie inštitútu priamej demokracie, dodal. Referendum podľa šéfa liberálov ukázalo aj to, že vplyv katolíckej cirkvi je výrazne slabší, ako sa všeobecne zdá byť. To je tiež dobrá správa a je tu teda teraz čas otvoriť poctivú diskusiu o odluke cirkvi od štátu, doplnil.
Neúspešné referendum je krok smerom k prijatiu novej legislatívy
Výsledok referenda vníma AIS ako prejav postoja občanov k ochrane ľudských práv na Slovensku. "Tento postoj ukázal, že ľuďom u nás záleží na tom, aby každý mal tie isté práva, ako sú právo na rodinu a právo na osvojenie si detí. Vnímame to ako pozitívny krok na pokračovanie začatej diskusie o tom, akým spôsobom realizovať a napĺňať práva LGBTI ľudí,“ povedala Jana Malovičová, riaditeľka Amnesty International Slovensko.
Biskupi sa zamýšľajú
Konferencia biskupov Slovenska ďakuje všetkým občanom, ktorí sa zapojili do verejného hlasovania.“Úprimne si to vážime a veľmi to oceňujeme. Ďakujeme aj všetkým našim štátnym predstaviteľom a predstaviteľom politických strán, ktorí referendum podporili. Skutočnosť, že sa na referende nezúčastnilo požadovaných aspoň 50 percent oprávnených voličov, je bezpochyby dôvodom na analýzu a zamyslenie,“ povedal hovorca konferencie Martin Kramara.
Referendum je neplatné
Referendum o rodine, ktoré iniciovala Alianca za rodinu, je neplatné. K hlasovacím urnám prišlo len 21,41 percenta oprávnených voličov. Na platnosť plebiscitu je potrebné, aby prišla hlasovať nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.
Na otázku, či občania súhlasia s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou, odpovedalo 94,50 percenta zúčastnených kladne. Za to, aby sa homosexuálom neumožnili adopcie detí, sa vyjadrilo 92,43 percenta hlasujúcich a k tomu, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania, sa priklonilo 90,32 percenta občanov.
Na referende sa v sobotu zúčastnilo 944.674 občanov, ktorí odovzdali 944.209 hlasovacích lístkov, z toho bolo 6074 neplatných. Celkovo je v zozname oprávnených voličov zapísaných 4.411.529 ľudí.
