BRATISLAVA – Prevádzkovateľ zariadenia s jadrovými reaktormi slúžiacimi na energetické účely má zodpovedať v etape ich uvádzania do prevádzky, respektíve počas prevádzky, za každú jadrovú udalosť, v dôsledku ktorej vznikla jadrová škoda, najviac do výšky 300 miliónov eur.
Vyplýva to z návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí, ktorý dnes poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. V prípade jadrovej škody s jadrovými reaktormi slúžiacimi výlučne na vedecké, pedagogické alebo výskumné účely sa podľa Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR v zákone navrhuje zodpovednosť najviac v rozsahu 185 miliónov eur za každú jadrovú udalosť. Do výšky 185 miliónov eur má prevádzkovateľ zodpovedať aj za jadrovú škodu pri každej preprave rádioaktívnych materiálov.
"Prevádzkovateľ je povinný kryť svoju zodpovednosť za jadrovú škodu do ustanovených limitov poistením alebo finančnou zábezpekou. Na finančnú zábezpeku nemôžu byť použité verejné zdroje," navrhuje v zákone ÚJD. Na konanie vo veci náhrady jadrovej škody je príslušným súdom v prvom stupni Okresný súd Nitra, pričom jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016.
