BRATISLAVA – Pod nemecký protivojnový apel "Kríza na Ukrajine: Ďalšia vojna v Európe? Nie v našom mene!" sa aktuálne podpísal aj bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster.
Pre TABLET.TV to potvrdil spisovateľ Jozef Banáš, ktorý výzvu prostredníctvom svojej internetovej stránky propaguje na Slovensku. Na výzvu, ktorú je možné nájsť na internetovej stránke Die Zeit, ho upozornili dlhoroční priatelia z Nemecka, kde v minulosti pôsobil ako diplomat.
"Pán prezident mi povedal, že je to veľmi dôveryhodná výzva, lebo medzi nemeckými signatármi sú osobnosti, počnúc bývalým prezidentom Romanom Herzogom, bývalým kancelárom Gerhardom Schröderom, asi piatimi premiérmi krajinských vlád, bývalým ministerským predsedom Lotharom de Maiziére, ktoré on osobne pozná a vie, ako im záleží na pokoji a mieri v Európe," komentoval Schusterovo rozhodnutie Banáš.
Dodal, že ho e-mailom kontaktujú ďalší ľudia zo Slovenska, ktorí sa chcú pripojiť. "Mne osobne sa prihlásilo okolo 40 ľudí," povedal s tým, že ďalší Slováci sa prihlasujú k výzve priamo v Nemecku, kde ju už podporilo takmer 40.000 ľudí. V Česku podľa Banáša rozbehol iniciatívu na podporu tejto výzvy na svojej stránke na sociálnej sieti hudobník Daniel Landa.
"Určite chceme všetci žiť v mieri. Neznášam, keď sa ľudia vyhrážajú, a už vôbec nie zbraňami. Takže preto som to podpísal," povedal pre TABLET.TV jeden zo slovenských signatárov výzvy, spevák Peter Lipa. Médiá v Nemeckej spolkovej republike 5. decembra zverejnili protivojnový apel šiestich desiatok významných osobností na čele s exprezidentom Romanom Herzogom a bývalým kancelárom Gerhardom Schröderom. Pod manifest s názvom "Kríza na Ukrajine: Ďalšia vojna v Európe? Nie v našom mene!" sa podpísali aj slovenské osobnosti, spisovatelia Jozef Banáš a Anton Hykisch, bankár Imrich Béreš, poslanec Jozef Mikloško a spevák Peter Lipa.
Osobnosti podpísané pod výzvou varujú pred nebezpečenstvom vojny s Ruskom a žiadajú nastolenie novej politiky uvoľnenia napätia v Európe. „Nesmieme vytláčať Rusko z Európy. Bolo by to historicky nerozumné a nebezpečné pre celý svet,“ uvádza sa v dokumente, ktorý na jednej strane kritizuje ruskú anexiu Krymu, na druhej strane však upozorňuje na to, že ak Európska únia, USA a Rusko „neskoncujú s katastrofálnou špirálou hrozieb a proti-hrozieb“, môže sa to skončiť vojnovým konfliktom.
„Neváhal som ani chvíľu. Takúto výzvu som cítil vo svojom vnútri. Som rád, že s ňou niekto prišiel. Východ aj Západ rinčí zbraňami. Určite chceme všetci žiť v mieri. Snáď sa nad tým niekto zamyslí,“ povedal pre TABLET.TV spevák Peter Lipa. Medzi signatármi sú napríklad bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, bývalí predsedovia vlád Berlína a Brandenburgu Eberhard Diepgen a Manfred Stolpe, bývalý predseda SPD Hans-Jochen Vogel, synovec bývalého nemeckého prezidenta Dr. Ernst Ulrich von Weizsäcker, bývalý nemecký prezident Roman Herzog, kňaz a mystik Anselm Grün, alebo medzinárodne známi herci Mario Adorf či Klaus Maria Brandauer.
„Hovoríme o politickom signáli, o tom, že opodstatnená kritika politiky Ruska vo vzťahu k Ukrajine nesmie viesť k tomu, aby pokrok, ktorý sme dosiahli v posledných 25 rokoch vo vzťahoch s Ruskom, bol preťatý“. Takto vysvetľoval motívy konania skupiny politikov a spoločenských osobností iniciátor výzvy, poradca kancelára Horst Teltschik.
Text výzvy "Kríza na Ukrajine: Ďalšia vojna v Európe? Nie v našom mene!"
Nikto nechce vojnu. Ale Severná Amerika, Európska únia a Rusko nás k nej nevyhnutne privedú, ak neskoncujú s katastrofálnou špirálou hrozieb a proti-hrozieb. Všetci Európania vrátane Ruska majú spoločnú zodpovednosť za mier a bezpečnosť. Iba ten, kto nestráca tento cieľ zo zreteľa, sa môže vyhnúť nesprávnej ceste.
Ukrajinský konflikt ukazuje, že túžba po moci a nadvláde je neprekonateľná. V roku 1990, na konci studenej vojny, sme dúfali, že to tak nie je. Ale úspech politiky uvoľňovania a pokojných revolúcií z nás urobil ľudí ospalých a neopatrných. Na Východe aj na Západe, v rovnakej miere. Ukázalo sa, že Američania, Európania a Rusi stratili ten hlavný princíp – vyhnanie vojny z ich vzťahov. Inak sa nedá vysvetliť expanzia Západu na Východ, ktorá je vnímaná ako hrozba, bez súčasnej spolupráce s Moskvou a rovnako nelegitímne pripojenie Krymu Putinom.
V tomto okamihu veľkého nebezpečenstva pre kontinent Nemecko má osobitnú zodpovednosť za zachovanie mieru. Bez pripravenosti na zmierenie ruského národa, bez predvídavosti Michaila Gorbačova, bez podpory našich západných spojencov a bez rozumných krokov našej vtedajšej federálnej vlády, by rozdelenie Európy nebolo prekonané. Aby mohlo dôjsť k mierovému zjednoteniu nemeckého národa, urobilo sa veľké gesto porozumenia víťazných mocností. Rozhodnutie historického významu. Po prekonaní rozkolu mal vyrásť nový európsky svetový poriadok mieru a bezpečnosti, počínajúc od Vancouvru, až po Vladivostok, podľa dohôd všetkých 25 hláv a vlád členských štátov OBSE v novembri 1990 v Parížskej charte pre novú Európu. Na základe prijatých princípov a prvých konkrétnych opatrení mal vzniknúť „spoločný európsky dom“, v ktorom všetky štáty mali mať zaručenú rovnakú bezpečnosť. Tento cieľ povojnovej politiky nebol doteraz dosiahnutý. Ľudia v Európe sú nútení opäť sa báť.
My, dolupodpísaní, apelujeme na spolkovú vládu, aby prijala svoju zodpovednosť za mier v Európe. V Európe potrebujeme novú politiku uvoľňovania napätia. Tá sa dá dosiahnuť iba na základe rovnakej bezpečnosti pre všetkých, rovnoprávnosti a vzájomného rešpektu partnerov. Nemecká vláda nebude hľadať osobitnú cestu, ak vystúpi v tejto situácii, ktorá sa dostala do slepej uličky, za pokoj a dialóg s Ruskom. Potreba bezpečnosti pre Rusov musí byť rovnako legitímne vyjadrená, tak ako pre Nemcov, Poliakov, národy Pobaltských krajín a Ukrajincov.
Nesmieme vytláčať Rusko z Európy. Bolo by to historicky nerozumné a nebezpečné pre celý svet. Od okamihu Viedenského kongresu v roku 1814, Rusko patrí k uznávaným globálnym hráčom. Každý, kto sa to niekedy pokúsil násilne zmeniť, bol vždy krvavo porazený… Naposledy to bolo hitlerovské Nemecko, ktoré v roku 1941 šlo podmaniť Rusko zabíjaním.
Vyzývame poslancov nemeckého parlamentu, politikov, ktorých delegoval národ, aby v tejto vážnej situácii boli pozorní a spravodliví, aby kontrolovali mierové záväzky federálnej vlády. Ten, kto buduje iba obraz nepriateľa, modeluje jednostranné obvinenia, vyostruje napätie v čase, keď musia vychádzať signály uvoľnenia napätia. Pripojením, nie vylúčením, sa musí riadiť nemecká politika.
Apelujeme na médiá, aby pristupovali k poslaniu nezaujatého vysvetľovania udalostí presvedčivejšie než predtým. Analytici a komentátori démonizujú celé národy, bez úcty k ich histórii. Každý novinár, ktorý stojí mimo politiky, chápe obavy Rusov, ktoré vznikli na základe pozvania Gruzínska a Ukrajiny do NATO v roku 2008. Štátni lídri prichádzajú a odchádzajú. Reč je o Európe. Reč je o tom, že je nevyhnutné zbaviť ľudí strachu z vojny. Pomôžu tomu zodpovedné interpretácie udalostí, založené na solídnom zhromaždení materiálov.
Tretieho októbra 1990, v deň nemeckého zjednotenia, nemecký prezident Richard von Weizsäcker povedal: „Studená vojna bola prekonaná. Sloboda a demokracia zvíťazili vo všetkých štátoch... Teraz môžu svoje vzťahy zblížiť a inštitucionálne poistiť, že z toho po prvý raz môže začať rásť spoločný život a svetový poriadok. Pre európske národy sa začínajú písať nové stránky ich dejín. Cieľom je celoeurópske zjednotenie. Je to veľký cieľ. Môžeme ho dosiahnuť, ale môžeme ho aj premárniť. Stojíme pred jasnou alternatívou – Európu zjednotiť, alebo v súlade so zhubnými historickými príkladmi opäť sa pohrúžiť do nacionalistických konfliktov v Európe“.
Až do vypuknutia konfliktu na Ukrajine sme si mysleli, že sme v Európe na správnej ceste. Výrok Richarda von Weizsäckera je teraz, po štvrťstoročí aktuálnejší než kedykoľvek predtým.
Signatári:
Mario Adorf, herec Robert Antretter (bývalý poslanec Bundestagu) Prof. Dr. Wilfried Bergmann (viceprezident Alma Mater Europaea) Luitpold Prinz von Bayern (Royal Holding licencovaný KG) Achim von Borries (režisér a scenárista) Klaus Maria Brandauer (herec a režisér) Dr. Eckhard Cordes (predseda Komisie pre východnú ekonomiku) Prof. Dr. Herta Däubler-Gmelin (bývalá ministerka spravodlivosti) Eberhard Diepgen (bývalý starosta Berlína) Dr. Klaus von Dohnanyi (prvý starosta slobodného mesta Hamburg) Alexander van Dülmen (predseda spoločnosti Filmed Entertainment AG) Stefan Dürr (výkonný riaditeľ Ekosem-Agrar GmbH) Dr. Erhard Eppler (federálny minister pre rozvoj a spoluprácu) Prof. Dr. Dr. Heino Falcke (bývalý rektor) Prof. Hans-Joachim Frey (hlavný výkonný riaditeľ Semper Opernball Dresden) Pater Anselm Grün (katolícky kňaz) Sibylle Havemann (Berlín) Dr. Roman Herzog (bývalý spolkový prezident Nemecka) Christoph Hein (spisovateľ) Dr. Dr. h.c. Burkhard Hirsch (bývalý viceprezident Bundestagu) Volker Hörner (bývalý riaditeľ akadémie) Josef Jacobi (biofarmár) Dr. Sigmund Jähn (bývalý kozmonaut) Uli Jörges (novinár) Prof. Dr. Dr. h.c. Margot Käßmann (biskup) Dr. Andrea von Knoop (Moskva) Prof. Dr. Gabriele Krone-Schmalz (bývalý korešpondent ARD v Moskve) Friedrich Küppersbusch (novinár) Vera Gräfin von Lehndorff (historička umenia ) Irina Liebmann (spisovateľka) Dr. h.c. Lothar de Maiziere (bývalý premiér) Stephan Märki (riaditeľ divadla v Berne) Prof. Dr. Klaus Mangold (predseda Mangold Consulting GmbH) Reinhard und Hella Mey (textári piesní) Ruth Misselwitz (protestantský pastor Pankov) Klaus Prömpers (novinár) Prof. Dr. Konrad Raiser (bývalý generálny tajomník Svetovej rady cirkví) Jim Rakete (fotograf) Gerhard Rein (novinár) Michael Röskau (bývalý minister) Eugen Ruge (spisovateľ) Dr. h.c. Otto Schily (bývalý minister vnútorných vecí) Dr. h.c. Friedrich Schorlemmer (evanjelický teológ, ochranca ľudských práv) Georg Schramm (kabaretiér) Gerhard Schröder (bývalý spolkový kancelár) Philipp von Schulthess (herec) Ingo Schulze (spisovateľ) Hanna Schygulla (speváčka, herečka) Dr. Dieter Spöri (bývalý minister hospodárstva) Prof. Dr. Fulbert Steffensky (katolícky teológ) Dr. Wolf-D. Stelzner (Inštitút WDS analýzy kultúry) Dr. Manfred Stolpe (bývalý premiér) Dr. Ernst-Jörg von Studnitz (bývalý veľvyslanec) Prof. Dr. Walther Stützle (bývalý minister obrany) Prof. Dr. Christian R. Supthut (člen správnej rady na dôchodku) Prof. Dr. h.c. Horst Teltschik (bývalý poradca pre bezpečnosť a zahraničnú politiku) Andres Veiel (režisér ) Dr. Hans-Jochen Vogel (bývalý minister spravodlivosti) Dr. Antje Vollmer (bývalý viceprezident nemeckého Bundestagu) Bärbel Wartenberg-Potter (bývalý biskup Lübeck) Dr. Ernst Ulrich von Weizsäcker (vedec) Wim Wenders (režisér) Hans-Eckardt Wenzel (textár piesní) Gerhard Wolf (spisovateľ, vydavateľ)
