BRATISLAVA - Problém s LGBTI komunitou na Slovenskou možno pre väčšinu ľudí nikdy problémom ani nebol, myslí si to verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Zvýraznili ho podľa nej aktivity časti spoločnosti, ktorá naň poukázala heslom, že ničia tradičnú rodinu alebo sú pre ňu hrozbou.
"Takto sa to dostalo do povedomia verejnosti ešte viac ako predtým," povedala. Faktom je, že sa ukazuje, že spoločenská mienka je často vytváraná na základe mylných a nesprávnych informácií na základe určitých klišé, ktoré sa opakujú.
Faktom je však podľa nej aj to, že z pozície verejných politík či politikov alebo verejne známych ľudí neprichádza žiadne vysvetľovanie či objasňovanie pozície LGBTI ľudí. "Spoločnosť je ponechaná vo svojich dogmách či predsudkoch, pričom sa na politickej scéne zatiaľ nenašiel taký prúd alebo skupina, ktorá by ľuďom vedela priblížiť, ako to v skutočnosti so sexuálnymi menšinami je," vysvetlila ombudsmanka. Toto však neprichádza ani z vedeckej sféry, ani z akademickej pôdy, odnikadiaľ. Možno preto sme v takej situácii, v akej sme, nič nevysvetľujeme, pripomenula.
Jana Dubovcová tento rok po prvýkrát podporila i Dúhový pride, ktorý je pochodom za zrovnoprávnenie LGBTI ľudí. Na svojom úrade vyvesila jednak LGBTI vlajku, no pochodujúcich tiež prišla podporiť osobne. Ako dôvod uviedla to, že na Slovensku vznikla výnimočná situácia. "V spoločnosti totiž aj pod vplyvom presadzovania iných názorov vznikla atmosféra, ktorá je neprajná pre ochranu práv LGBTI komunity, a tá je vo výraznej menšine v porovnaní s ostatnou spoločnosťou," vysvetlila. Úlohou verejného ochrancu práv je ochraňovať práva každého, a menšiny osobitne. "Považovala som to v situácii, ktorá vznikla na Slovensku, za nevyhnutné a potrebné," doplnila.
Proti právam tejto sexuálnej menšiny je zamerané i referendum o ochrane rodiny z dielne Aliancie za rodinu. Prezident Andrej Kiska ho vyhlásil na 7. februára budúceho roku. Dubovcová referendum považuje za prejav normálnej demokratickej spoločnosti. V Ústave SR je totiž právo, že každý môže mať aj šíriť slobodne svoj názor. Jedna časť spoločnosti túto možnosť podľa nej využila a bola v tom úspešná, bude mať referendum. Ombudsmanka zatiaľ nepovedala, či sa na ňom zúčastní, oznámi to po 20. januári 2015, v čase, keď sa bude referendum blížiť. "Bude odo mňa zodpovedné, ak tiež poviem svoje verejné stanovisko k právam menšín. Už ho totiž naznačil prezident, aj premiér. No a jediný ústavný orgán, ktorý má v náplni práce ochranu základných práv a slobôd, je verejný ochranca práv, tak by som sa mala vyjadriť aj ja, keď to už spravili tiež iní verejní činitelia," uzavrela.
