BRATISLAVA - Vraví sa, že mýliť sa je ľudské, ale prejsť si tým, čo kvôli niektorým zdravotníkom okúsil Martin zo Stupavy a jeho rodina, je naozaj na zaplakanie. Navyše ak je koniec jeho príbehu tragický. Mladý muž, otec rodiny, zomrel v bolestiach po tom, čo si ho posúvali od lekára k lekárovi, z nemocnice do nemocnice. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivoťou potvrdil, že postup viacerých zainteresovaných nebol správny, ale to mu už život nevráti a domôcť sa spravodlivosti na súdoch nie je jednoduché.
Slovenské zdravotníctvo určite nemá len svoje tienisté stránky a zachránilo množstvo pacientov, no nasledujúce riadky sa čítajú iba veľmi ťažko. Predstava, že vidíte, ako člen vašej rodiny trpí a aj napriek mnohým návštevám u lekárov sa jeho stav nijako nezlepšuje, je hrozná. Pozerať sa, ako ho ničia bolesti, chudne a predpísaná liečba nezaberá, je nervy drásajúce. Ale dozvedieť sa, že všetko mohlo byť inak, ak by bola včas stanovená správna diagnóza, je neuveriteľne deprimujúce...
Martina začali v decembri 2011 trápiť náhle bolesti medzi lopatkami, kvôli ktorým spadol zo schodov a mal problém sa sám obuť aj obliecť. Jeho manželka ho preto objednala u obvodnej lekárky v Stupave, ktorá mu urobila hmatové vyšetrenie chrbta a končatín na lôžku a predpísala lieky proti bolesti. Ako diagnózu uviedla problém bedrového kĺbu a podľa záznamu mu zmerala krvný tlak, dala naň lieky, ale neurobila odbery krvi, moču a ani ho neposlala na žiadne odborné vyšetrenie.
Keďže Martin nechcel prísť o prácu, chodil do zamestnania s bolesťami, ktoré neprechádzali. Pri opakovaných návštevách obvodnej lekárky v januári dostal ďalšie lieky od bolesti, bola mu vystavená PN a dostal aj lieky na spanie, keďže bolesti mu nedovoľovali zaspať na viac ako pár hodín denne. Aby toho nebolo málo, po ukončení PN ho zo zamestnania prepustili. Koncom januára musel ísť pre bolesti opäť k lekárke, ktorá mu odporučila absolvovať neurologické vyšetrenie. Viacero zariadení ho však odmietlo vyšetriť, preto si spolu s manželkou vyhľadali súkromnú ambulanciu v Bratislave, v ktorej ho lekárka poslala na röntgen chrbta a sono brucha.
Tam mu bola na základe röntgenových snímok stanovená diagnóza hernia disku a podaná prvá infúzia. Keďže mal stále neutíchajúce bolesti dostal vo februári ďalšie infúzie, ktoré mu však podľa jeho rodiny trápenie nezmiernili a zaspať dokázal vždy iba na pár minút. Dostavilo sa vyčerpanie, závrate, malátnosť a čierna stolica, preto ho manželka odviezla do Malaciek na pohotovosť. Martina prijali na chirurgickom oddelení JIS s podozrením na prasknuté žalúdočné vredy, čo sa aj potvrdilo. Až tu mu po dvoch mesiacoch od začiatku komplikácií prvýkrát vzali vzorky krvi a moču.
Podľa prepúšťacej správy z nemocnice v Malackách Martinovi urobili CT chrbta a domov ho poslali s odporúčaním šetriacej diéty. Martin CD s priebehom vyšetrení, ktoré absolvoval, zaniesol neurologičke do Bratislavy, ale tá si ho mala odmietnuť pozrieť s tým, že jej postačuje röntgenová snímka. To, čo stačilo jej, však Martinovi, ktorý mal stále veľké bolesti, nestačilo a preto spolu s manželkou navštívili inú lekárku v Bratislave, ktorá si CD-ečko vzala a na základe predchádzajúcej diagnózy s ním precvičila niekoľko cvikov na herniu disku. Približne o mesiac sa rodine ozvala a povedala, že Martinova diagnóza je oveľa vážnejšia, ale vtedy už bolo neskoro...
Zatiaľ peripetie pokračovali. Odbery krvi u obvodnej lekárky boli ešte horšie ako v deň, keď ho hospitalizovali, kvôli zväčšenej zreničke absolvoval CITO a napokon skončil opäť v nemocnici v Malackách s podozrením na vnútorné krvácanie. Koncom februára ho previezli z chirurgického oddelenia na interné a na základe röntgenových snímok mu určili diagnózu ZÁPAL PĽÚC. Martin od bolestí plakal a jeho rodina sa doteraz domnieva, že si z neho jednoducho spravili iba pokusného králika.
Až po týždni mu lekári oznámili, že nejde o zápal, ale rakovinový nádor na pľúcach a bolesť v chrbte nespôsobili platničky, ale metastázy na stavcoch. Rodina mu po tomto oznámení chcela zabezpečiť liečbu v inej nemocnici prípadne v inom štáte, žiaľ Martinov zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval a nebola známa presná diagnóza, teda o aký druh rakoviny a v ktorom stupni ide.
V posledný februárový deň prevážali chorého a bolesťami unaveného muža z nemocnice v Malackách do nemocnice v Ružinove tzv. zbernou sanitkou. V nej sedel dve hodiny, kým do sanitky pristúpili všetci pacienti a dostal sa na určené miesto. Tam pre neho však nemali miesto na lôžkovom oddelení a poslali ho späť do Malaciek. Na druhý deň ho vzala tentokrát do bratislavskej nemocnice autom jeho manželka. Hoci sa lekári snažili urobiť, čo bolo v ich silách, už mu nevedeli pomôcť, 10. marca 2012 zomrel.
Po Martinovovej smrti jeho mama, manželka aj sestra podali na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podnet na prešetrenie lekárskeho postupu. V decembri dostali z tejto inštitúcie oznámenie s výsledkom šetrenia, ktorom sa uvádza, že zdravotná starostlivosť poskytnutá obvodnou lekárkou v Stupave a ani tá v nemocnici v Malackách nebola správna. Úrad preto uplatní podľa zákona a vnútorných predpisov sankčnú zodpovednosť.
Martinova matka sa ale rozhodla, že pôjde ešte ďalej. "Z dôvodu, že som chcela pomôcť mojej neveste, snažila som sa pokracovať ďalej cestou právnikov. Stálo ma to 1600 eur s tým, že nič nedosiahnem. Moja sťažnosť bola postúpená na Okresný súd Bratislava II, ale len na začatie konania som mala zaplatiť 2700 Eur. Keď som si predstavila, že druhá strana sa bude odvolávať, moje dokazovanie, vyjadrenie ďalších lekárov - ich posudkov - tak som dospela k záveru, že nič nedosiahnem a aj iní právníci mi to potvrdili," napísala nám.
