BRATISLAVA - V uplynulých týždňoch sa Slováci rozroprávali o svojich negatívnych skúsenostiach s našim zdravotníctvom. Je ich naozaj, bohužiaľ, neúrekom. Aby ale nevznikol mylný dojem, že všetko je len zlé a na nič, prinášame vám teraz výber toho najlepšieho.
V slovenskom zdravotníctve je čo zlepšovať. Z reakcií a zážitkov našich čitateľov vyplýva, že nie vždy sa správajú lekári či iný zdravotný personál podľa ich predstáv, čoho dôkazom sú početné sťažnosti.
Pre objektivitu však Topky zaujímal pohľad aj z druhej strany. Pýtali sme sa na pozitívne skúsenosti týkajúce sa návštev v ambulanciách či pobytov v nemocnici. Či už išlo o úsmev, ktorý síce nikto nemá povinný, ale v každom prípade poteší, alebo o nadštandardnú starostlivosť, ktorá pacientovi uľahčila život. A tu sú vaše príbehy:
"V apríli 2014 som bola hospitalizovaná v Kysuckej nemocnici v Čadci na chirurgickom oddelení, na čele s primárom MUDr. Jurajom Sálusom. Je to odborník, super človek a veľmi milý kolektív. Cítila som sa veľmi dobre a za všetko im chcem touto cestou poďakovať. Veľká vďaka."
"Ja som bola operovaná v Nitre na neurochirurgii. Hoci nemocnica nemá najlepšiu povesť, môžem iba chváliť celý personál pod vedením MUDr. Kolejáka.Všetky sestričky boli fajn a ja som ich obdivovala, v akých podmienkach pracujú a sú vždy milé a ochotné.
Jedno veľké ďakujem týmto trom lekárom
"Chcela by som touto cestou veľmi poďakovať trom lekárom. Ako prvú chcem zmieniť doktorku Vankovú, psychiatričku v Žiline. Dlhodobo trpím bipolárnou afektívnou poruchou a zatiaľ čo v ČR ma zosmiešňovali a všetko zľahčovali, táto pani doktorka sa ma ujala a vďaka jej prístupu, liečbe a všetkej tej, hádam aj nadštandardnej, starostlivosti, môžem po dvoch rokoch povedať, že som živá a veľmi jej ďakujem.
Druhým lekárom, ktorý mi vážne pomohol, je doktorka Šimová, internistka takisto v ŽIline. Bola som k nej odporučená pre neustálu zimu a únavu. Láskavá pani internistka mi vzala krv a na základe výsledku mi diagnostikovala zníženú funkciu štítnej žľazy. Takže aj jej obrovské ďakujem.
Tretie díky patrí skvelému ortopédovi, ktorý mi pomáha s kolenami. Pracuje na poliklinike v FNsP Žilina a volá sa MUDr. Michalička. Vážený pán doktor, ste fakt skvelý odborník, ale ste aj citlivý lekár a človek. I Vám patrí moje ďakujem. Všetkých troch spomínaných lekárov si veľmi vážim a je mi cťou byť v ich starostlivosti. O pacientoch sa starajú nad rámec svojich platov a povinností, nečakajú na obálku, sú to ľudia na svojich miestach. Moje ďakujem patrí aj trom sestričkám, ktoré pracujú s týmito lekármi. Sú ochotné, milé, láskavé, príjemné.
"Bol som hospitalizovaný v UNB BA Kramáre v novembri tohto roku na internom/neurologickom muži a nemôžem sa sťažovať. V rámci svojich možností personál (doktori, sestry a ostatní) mali vždy priateľský a profesionálny prístup a v rámci svojich možností (čo im systém dovolil) sa starali najlepšie, ako sa dalo. Ďakujem všetkým v UNB BA Kramáre, čo sa o mňa starali a postavili ma na nohy.
"Treba navštíviť pracovisko pre transplantáciu obličiek na bratislavských Kramároch. Tam je možnosť sa stretnúť so skutočne vysoko odborne fundovaným zdravotníckym personálom, ktorému skutočne ide o vec, a ktorý verne stojí za svojimi pacientmi.
"Je tomu polroka, čo mi umrela mama na onkológii v Komárne. Netreba hádzať všetkých lekárov do jedného vreca. Problém je skôr v nemocničnom personále, ktorý svojím netaktným prístupom kazí meno slušným lekárom. Vyzdvihnúť by sa mal osobitný a ľudský prístup mladej primárky tohto oddelenia. Veľa dobrých, ľudských lekárov, ako je aj pán zástupca primára na internom oddelení spomenutej nemocnice, vyniká nielen kvalitami, ale aj otvorenosťou k alternatívnym spôsobom liečby, nakoľko má tiež zdravotne postihnutú mladú dcéru, tak má nielen pochopenie, ale aj vlastné skúsenosti, že život nie je ľahký. Podľa môjho názoru je v meste veľa dobrých lekárov, škoda, že mnohí prešli do komunálnej politiky. A ešte poďakovanie jednej pani bývalej upratovačke, ktorá bola nadmerne milou a ľudskou, čím predbehla mnohé zdravotníčky.
Čo všetko dokáže úsmev a milé slovo
"Asi pred dvoma mesiacmi som podstúpila operáciu na gynekologickom oddelení v Košiciach (Terasa). Prvý príjemný zážitok som mala, keď už ma odvážali na sálu. Prišiel pán doktor, prehodil pár slov, pridal k tomu milý úsmev a už som vedela, že som v dobrých rukách. Taktiež ani na pooperačnú starostlivosť sa vôbec nemôžem sťažovať. Sestričky stále chodili, či nám niečo netreba, či nás niečo nebolí. Lekári pri každej vizite sa spýtali, či je všetko v poriadku, či nás niečo nebolí. Pokiaľ niekto mal bolesti, tak hneď sa snažili zmierniť bolesti liekmi. Milé slovo a úsmev im skutočne nechýbal. Skutočne musím povedať, že tento dojem o našom zdravotníctve vo mne zanechal pekný pocit, že bolo o mňa dobre postarané. Ešte raz ďakujem za pekný prístup tohto zdravotníckeho personálu.
"Mám aj pozitívne skúsenosti s ľuďmi, čo sa mi venovali. Pán, čo robil na ultrazvuku, mi povedal vetu, ktorá mi psychicky pomohla. Že už sa nemusím báť, už som v bezpečí a postarajú sa o mňa. Druhýkrát ma milo prekvapila starostlivosť, keď som už bol na sále. Dobré skúsenosti mám aj s lekármi a sestričkami, ktorí, sa o mňa starali po operácii."
"Ako prvorodička som rodila v šacianskej nemocnici (Košice) hneď po Vianociach. Pôrod sekciou bol primárom vedený bez chybičky, bezbolestne, zošitie bez zanechania jazvy, bábätko mi priložili na hruď hneď po pôrode. Primár mi odpovedal trpezlivo na všetky otázky, prihliadal na moje želania. Stratila som viac krvi, takže som bola slabá a unavená. Sestry ku mne celý čas pristupovali citlivo a trpezlivo, pomáhali sa mi postaviť, postarať sa o bábätko, ukázali, ako kúpať, prebaľovať, umývať, dojčiť. Pravidelne sa chodili pýtať, či sa mám dobre, či niečo nepotrebujem."
Nikdy nezabudnem na tento kolektív
- Čitateľka po negatívnych skúsenostiach na neurologickom oddelení v nemocnici v Topoľčanoch bola prevezená do UNB v Bratislave na Mickiewiczovej ulici. "V Bratislave na JISKE ma chytili do parády, a to bol piatok. V sobotu len pre mňa prišli dvaja lekári a robili jedno vyšetrenie za druhým a v nedeľu mi tiekli infúzie. V utorok už bola magnetická rezonancia a dokonca lekár ma odniesol na rukách na magnetickú a bol pri mne. Ja som bola pokojná, lebo som vedela, že tu ma chcú naozaj vyliečiť. Tiekli mi infúzie a mne sa začalo zlepšovať. Keď som sa sama posadila, lekár sa potešil aj som mu povedala, že čo sa čuduje, veď sa o mňa staráte, tak to už má aj dobré výsledky. Primár zdvihol telefón a okamžite volal manželovi, aby mu oznámil, že sedím. Ten bol za dve hodiny pri mne a primár nemal problém ho pustiť ku mne. Vtedy som videla na manželovi, ako sa o mňa strašne bojí. Chlap ako hora, ale vedela som, že niečo nie je v poriadku. Tak som sa spýtala primára, či je všetko v poriadku. Videl na mne, že nemá zmysel klamať a išiel s pravdou von. Je tam podozrenie na nádor v mozgu a možno bude treba operácia. Ja som vtedy vykríkla, že mne sa nikto v hlave hrabať nebude. Ale on ma chytil za ruky a povedal, že to je len podozrenie, ale hlavná choroba je skleróza multiplex, na ktorú ma liečia už od prvého dňa. Keď sa mi začne stav zlepšovať, že som vyhrala. Poslal chorobopis svojim kolegom, ktorí sa zaoberajú operáciami mozgu. Ten primár nemal problém sa spýtať iného kolegu. Odrazu som bola pokojnejšia, verila som v dobrý výsledok. A aj bol, nemuseli ma operovať a ja som sa postavila a pomaličky zlepšovala. Po mesiaci som sa vrátila domov a za dva dni som bola naspäť. Mne to nevadilo, verila som im, ešte ďalší mesiac som bola v Bratislave. A lekár sa so mnou rozprával o všetkom, čo sa bude diať. Ja som im to odplatila tým, že som sa snažila, hlavne jedla, cvičila s fyzioterapeutom a aj sama. A každému kto tam ležal, som hovorila, nech verí lekárom a nech sa snaží aj on. Primár mi povedal, že som príkladom pre tých pacientov, ktorí tam ležali a čakali, kedy zomrú. Tam som sa zoznámila aj so Zorkou Kolínskou. Učili sme sa scenár a nedala som jej myslieť na chorobu. Bolo nám fajn. Ale ju previezli do inej nemocnice. Škoda, že to neprežila. Mne, keď som odchádzala z nemocnice, primár povedal, že neveril, že to tak dobre dopadne. Viete, sú aj dobrí lekári a na neurologickej klinike u pána primára Viliama Porubca zvlášť, jeho kolegovia na JISKE a tie sestričky mali stále úsmev na tvári. Nikdy nezabudnem na tento kolektív a určite si vždy spomeniem na 5.4.2002, keď ma prijímali - vtedy mám meniny a aj moje druhé narodeniny. Mala som len 34 rokov a keď si spomeniem, že jedna lekárka nado mnou zlomila palicu, ale druhý lekár ma zachránil. Je to síce už dvanásť rokov, ale na nich nezabudnem do konca môjho života. Možno tu nebudem dlho, lebo táto choroba sa nedá vyliečiť, ale od toho dňa moja neurologička vie, ktoré lieky mi zaberajú. Ale stále verím lekárom v Bratislave."
"Moja "kalvária" v nemocnici Kramáre na URL klinike začala pred desiatimi rokmi. Bol to nádor nadobličky, potom nasledovali trikrát obličkové kamene,operácia prostaty a medzitým množstvo kontrol a vyšetrení. Ja po tomto všetkom mám iba tie najlepšie skúsenosti s lekármi, na čele s pánom profesorom aj so zdravotným personálom. Všetci - lekárky, lekári, sestričky sú na vysokej profesionálnej úrovni a tak aj odvádzajú svoju každodennú prácu. A hoci sa to môže zdať nepravdivé, bez úplatkov! Len toľko som chcel, aby bolo jasné, že aj takéto oddelenia a zdravotnícky personál existuje."
Skvelý odborník a milý človek
"Po dlhšej liečbe močových ciest som bola odporučená do nemocnice na Kramároch v Bratislave. Objavený nádor v močovom mechúri bol odstránený, odpozerala som si operáciu na televíznej obrazovke. Histologický nález hovoril jasne, že to bol nádor zhubný a vzorky z neho hovoria o rakovine močového mechúra II. stupňa. Mechúr sa musí odstrániť a urobí sa vývod. Po niekoľkomesačnej zbytočnej liečbe som bola vyčerpaná a bolo mi jedno, čo budú robiť a ako skončím. Lekár, ktorý ma operoval, videl hlbšie do problému, a doporučil mi prejsť do nemocnice v Martine. Tak sme aj urobili. Prednosta kliniky na urológii nám vysvetlil, o akú operáciu ide a prvé, čo urobil bolo, že hovoril s poisťovňou, aby operáciu preplatila a rozhovor medzi mnou, mojou dcérou, synom a ním bol tak presvedčivo úprimný a upokojujúci, že sme všetci s veľkou dôverou od neho odchádzali. Po dvoch mesiacoch som sa na kliniku vrátila. Pán profesor si urobil vlastné vyšetrenie, v narkóze zobral vzorky tkaniva z celého mechúra a po desiatich dňoch som mu osobne volala kvôli výsledkom. Oznámil mi, že v mechúre nenašiel žiadnu zhubnú bunku a ani metastázy sa nikde nenachádzajú, takže operácia nie je potrebná, iba kontroly vyšetrenia na CT prístroji a potom u neho zavedením kamery do orgánu. Odvtedy ubehlo takmer päť rokov. Všetko je v poriadku, nemám ani najmenší problém, s radosťou idem do Martina za skvelým odborníkom a milým človekom. Veľká vďaka, pán profesor, za záchranu života.
