OKRÚHLE/BRATISLAVA - Americký bankár zo Šariša Michal Bosák bol vo svojej dobe najbohatším Slovákom v Spojených štátoch amerických (USA). Nazývajú ho aj mužom dobrého srdca a štedrej ruky, pretože z jeho miliónov dolárov sa milióny korún ušli aj jeho krajanom na Slovensku. V roku 1976 pri príležitosti dvestoročného výročia založenia USA (4. júla 1776) ho zaradili medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách. V stredu 10. decembra uplynie 145 rokov od jeho narodenia.
Podľa slov Vladimíra Skalského prezidenta Svetového združenia Slovákov v zahraničí, žila a žije za hranicami Slovenskej republiky ohromná časť elity slovenského národa. A Michal Bosák sa stal symbolom toho, že aj človek pochádzajúci z chudobnejšieho prostredia dokáže svojou vôľou a snaživosťou dosiahnuť úspech a uznanie. Bosák sa vypracoval v USA na uznávaného bankára a jeho podpis sa ocitol na desaťdolárovej bankovke. V roku 1999 originál tejto bankovky s číslom 5 052 série D z roku 1907 priniesol na Slovensko jeho vnuk Barry Bosak a daroval ju Národnej banke Slovenska (NBS).
Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle (okres Svidník). Do školy chodil štyri zimy v Radome. Počas zvyšných mesiacov pomáhal doma na gazdovstve. V ľudovej škole sa naučil čítať, písať i počítať. Keď mal šestnásť a pol roka zatúžil po Amerike. V lete 1886 odišiel s jedným dolárom vo vrecku do USA. Hneď v prvý večer mu peniaze v nocľahárni Castle Garden v americkom New Yorku ukradli. Nový život bez ničoho začal v Hazletone v Pensylvánii. Najskôr preberal a triedil uhlie za dennú mzdu 75 centov. Neskôr sa stal baníkom.
Zarábal od 90 centov do 1, 25 dolára denne. V roku 1888 pracoval ako zmenár pri stavbe novej železnice, zarábal 1,5 dolára denne. V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Freelandu. Zamestnal sa u obchodníka Michala Zemanyho, rozvážal pivo. Pri tejto činnosti sa stretával s vysťahovalcami v silnej slovenskej kolónii. Tu sa zoznámil aj so Zuzanou Hudákovou, s ktorou sa v roku 1891 oženil. V roku 1893 kúpil Bosák malú krčmu v Olyphante. Stretávala sa u neho celá slovenská kolónia. Vo voľnom čase si dopĺňal vzdelanie a učil sa po anglicky. Postupne si získal dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí ho žiadali o pomoc pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov. Takto sa malá krčma začala meniť na lodnú agentúru. V roku 1897 bol z malej krčmy veľkoobchod s liehovinami. Zároveň si otvoril súkromnú banku MICHAL BOSAK PRIVATE BANK a agentúru lodných spoločností.
Za krátky čas sa stal Bosák známou osobnosťou. Jeho bankový podnik mal úspech. Ako tridsaťtri ročný pomohol organizovať Citizens Bank a v tom istom roku aj First National Bank v Olyphante. Čoskoro sa stal jej najväčším akcionárom a neskôr jej prezidentom. V tom čase povoľovala americká vláda národným bankám vydávať doláre. Toto povolenie získala aj First National Bank, a tak sa Bosákovo meno (ako prezidenta tejto banky) dostalo na americký dolár (25. júna 1907 boli s jeho menom vytlačené 5,10 a 20 dolárové bankovky).
V roku 1908 sa s rodinou presťahoval do väčšieho Scrantonu, v ktorom zriadil súkromnú banku a cestovnú agentúru. V roku 1912 vo Wilkes-Barre založil štátnu banku Slavonic Deposit Bank. Jeho klientmi boli väčšinou slovenskí prisťahovalci. Ako štyridsaťšesťročný založil 1. novembra 1915 v Scrantone banku so stotisícovým kapitálom Bosak State Bank (bola to najväčšia a najznámejšia banka amerických Slovákov). Jeho finančné inštitúcie sa rozrastali. Bol zainteresovaný v Miners Savings Bank v Olyphante, Reading Liberty Bank v Readingu, American Bank and Trust Co. v Hazletone a v ďalších. American Bank v Pittsburghu založil s dvestotisícovým kapitálom. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk.
Michal Bosák patril aj k organizátorom a podporovateľom krajanského hnutia. Bol dlhoročným pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny, v máji 1917 zorganizoval milióndolárovú zbierku na agitáciu za samostatnosť Slovenska. U amerických podnikateľov vyzbieral milión amerických dolárov, ktoré sa ale cestou na Slovensko stratili (stopa po nich sa končí v českej Prahe). Bez neho sa nekonala prakticky žiadna slovenská národná akcia v USA.
Zúčastnil sa aj na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na Pittsburghskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa (ČSR) po prvej svetovej vojne. Pracoval v mnohých krajanských spolkoch. Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana (časopis vychádzal do roku 1972). V roku 1927 založil v Danville Slovenskú katolícku Maticu školskú. Bol jej predsedom, snažil sa, aby bola zárukou pokroku a vzdelania prisťahovalcov zo Slovenska.
Pri svojej prvej ceste na Slovensko v roku 1920 sa zastavil vo Vatikáne, kde ho prijal pápež Benedikt XV. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a 500 dolárov v zlate. V auguste 1920 založil Americko-slovenskú banku. Sídlo mala na Dunajskej ulici v Bratislave. Po Slovensku mala ďalších 12 filiálok (len v prešovskej a bardejovskej filiálke si východniari na vkladných knižkách uložili viac ako dvadsať miliónov korún). Na Slovensku dal v rodnej obci postaviť v roku 1925 školu. Vyrástla na mieste krčmy a museli mu sľúbiť, že v Okrúhlom už žiadnu krčmu mať nebudú.
Bola to prvá novostavba štátnej ľudovej školy na území ČSR po prvej svetovej vojne. Daroval ju štátu za symbolickú korunu. Dal opraviť rímsko-katolícky kostol v Prešove, na obnovu kostola v Stropkove prispel 474 tisíc korunami. Hodnota Bosákových podnikov sa v tom čase odhadovala na 15 miliónov dolárov. V októbri 1929 však v New Yorku skrachovala burza (1929-1932 hospodárska kríza). V nasledujúcich rokoch prichádzal postupne o majetok, 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Mnohí ho zažalovali, ale súd uznal jeho nevinu.
Posledným jeho verejným počinom bola audiencia u 32. amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta 3. februára 1937 spolu s ďalšími americkými Slovákmi. O pár dní neskôr, 18. februára 1937 Michal Bosák zomrel v čakárni u zubného lekára v Scrantone. Pochovaný je na cintoríne sv. Kataríny v mestečku Moscow v Pensylvánii.
Bosákovi príbuzní zo Slovenska Martin a Rudolf Bosákovci napísali o ňom v roku 1997 knihu Michal Bosák – americký bankár zo Šariša. Založili aj Spoločnosť Michala Bosáka, ktorá organizuje pre žiakov škôl vedomostné súťaže: pre žiakov základných škôl Bosákovu desaťdolárovku a pre študentov stredných a vysokých škôl súťaž o Cenu Michala Bosáka v riešení podnikateľských plánov, zámerov a ekonomických projektov. V decembri 1999 otvorili v budove Základnej školy v obci Okrúhle svojmu rodákovi pamätnú izbu.