BRATISLAVA – V novembri 1989 komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) obnovila akciu „Klín“, ktorej pôvodný návrh je datovaný 24. júna 1987 a bola reakciou na perestrojku. Ako povedal dnes pre agentúru SITA zakladateľ a šéfeditor internetového časopisu Global magazín Marián Balázs, jej cieľom bolo zabrániť „programovému zjednoteniu protisocialistických prvkov“, pričom v roku 1988 bola prioritou akcie likvidácia rozmnožovacích stredísk samizdatov pred dvadsiatym výročím augusta 1968.
V roku 1989 už bolo prioritou akcie „Klín“ prenikanie spolupracovníkov ŠtB do ilegálnych hnutí a verejná diskreditácia disidentov v tlači. „V obnovenej akcii v novembri 1989 boli tajní spolupracovníci ŠtB inštruovaní, aby prenikali do vznikajúcich občianskych hnutí a politických strán, dokonca boli vedení aj k tomu, aby sami zakladali politické strany a získali politický vplyv. Cieľom tejto akcie bolo infiltrovať tajných spolupracovníkov do strán a hnutí a takto mať v nich čo najväčší vplyv, a zároveň čo najviac rozdrobiť politickú scénu,“ upozornil Balázs.
ŠtB tiež obnovila akciu „Kruh“. Tá bola pôvodne začiatkom osemdesiatych rokov reakciou na vznik Solidarity v Poľsku a jej prioritou bola ochrana dôležitých objektov v čase krízy a príprava preventívnych opatrení proti možným organizátorom štrajkov. Do akcie bolo vtedy zapojených vyše tisícpäťsto tajných spolupracovníkov a stovky dôverníkov. Akcia bola spustená aj v marci 1989, keď mali príslušníci ŠtB za pomoci tajných spolupracovníkov vyhľadávať a rozpracovávať nositeľov protisocialistických názorov a tých, ktorí organizujú protisocialistické vystúpenia. Podobne to bolo aj v novembri 1989.
V novembri bola podľa Balázsa obnovená aj akcia „Norbert“, ktorú mala ŠtB vypracovanú už dlhodobo. Pôvodne (od roku 1964) bola určená pre časy „mimoriadnych opatrení v záujme obrany a bezpečnosti“ ČSSR v dobe brannej pohotovosti štátu. Neskôr sa na žiadosť Gustáva Husáka rozhodlo, že môže byť vyhlásená rozhodnutím vlády ČSSR po súhlase Rady obrany štátu aj mimo brannej pohotovosti, a to v prípade, ak bude zvýšenou mierou ohrozená zvrchovanosť štátu a jej socialistické zriadenie. Bol vypracovaný zoznam väzníc, kam mali byť tieto osoby odvedené.
Už v roku 1979 boli podľa Balázsa vypracované smernice, ktoré podpísal federálny minister vnútra Obzina a podľa ktorých mali byť zatknuté napríklad osoby, ktoré sa „v minulosti dopustili trestných činov proti republike“, osoby, ktoré „svojím konaním a postojmi by mohli ohroziť obranyschopnosť republiky a verejný poriadok v štáte“, alebo aj tí, ktorí „konšpiratívnym spôsobom organizovali protispoločenské a protisocialistické sily, alebo by zneužili svoje postavenie k udržiavaniu stykov s protispoločenskými živlami v ČSSR alebo v cudzine“.
„Na akciu sa príslušníci ŠtB pravidelne cvičili vo všetkých krajoch republiky. Niekedy si to nacvičovali na papieri, inokedy raziami proti aktivistom, ako napríklad veľkou raziou v roku 1988. Práve v tom roku v prísne tajnom spise ministerstvo vnútra vydalo pokyny na výstavbu internačných táborov 1. – 4. kategórie, podľa nebezpečnosti osôb nepriateľských socializmu,“ vyhlásil Balázs. V novembri 1989 mali byť v tejto akcii na pokyn vedenia ŠtB vykonané opatrenia na izoláciu a likvidáciu nepriateľov socializmu.
Pre akciu Norbert sa podľa Balázsa na Slovensku mala zriadiť zvláštna skupina podriadená náčelníkovi XII. správy. V celej ČSSR bolo v roku 1989 do akcie Norbert vytipovaných deväťtisíc osôb, ktoré v prípade vyhlásenia akcie mali byť zatknuté. Akciu Norbert mala vykonať ŠtB v súčinnosti s Verejnou bezpečnosťou: šesťtisíc ľudí mala predviesť VB a tritisíc ŠtB. „Koncom novembra bol vydaný telefonický pokyn stiahnuť smernice a dokumentáciu o tejto akcii. Veľká časť materiálov bola v ďalších dňoch zničená. Akcia bola definitívne zrušená až 7. decembra 1989,“ konštatoval Balázs.
