BRATISLAVA – Prinášame spoveď známeho divadelného, televízneho a filmového herca Dušana Cinkotu. Muža, ktorý kvôli drogám klesol na úplné dno. Za mrežami ružomberskej väznice si odpykáva osemročný trest odňatia slobody. So slzami v očiach ho čaká milujúca manželka Zuzka. Dušan dovolil nazrieť do svojej duše, vyrozprával krutú pravdu o svinstve, ktoré mu zničilo život.
„Keby sa ma teraz niekto opýtal, či by som to menil, určite áno,“ začína rozprávať Dušan Cinkota pre Tv Joj.
Dušanovo detstvo a začiatky
Známy herec bol počas školských čias výborný v chémii, matematike, v škole zakladal kapelu, či divadelné krúžky. Ako hovoria jeho blízki, život ochutnával plnými dúškami od malička. Keď ešte ako dieťa vyhral prvú recitačnú súťaž pochopil, že javisko je miesto, kde chce prežiť svoj život. Na VŠMU ho hneď prijali, z čoho bol veľmi šťastný. Tam si našiel aj svoju prvú lásku Vanda Turekovú. Po čase sa však rozišli.
Kontakt s drogami kvôli zvedavosti
Po škole prijal ponuku z Radošinského naivného divadla. Tam ho očarila kolegyňa Soňa Norisová. „Celý vzťah som prefetoval, bola to moja vina a mrzí ma to, nevedel som to riešiť vtedy a neviem to riešiť ani teraz, zničil som ten vzťah drogami, je mi to ľúto,“ priznáva herec.
Dušanovi sa darilo a bol na vrchole svojej kariéry. Divadlo, televízia, film, dabing, mal svoju reláciu, natočil dva filmy, dve absolventské inscenácie, točil na Barrandove. Ako sám povedal, bol vo veľkom víre, veľa zarábal a chcel stále viac a viac.
„Dušan nie je človek, ktorý začal s drogami preto, lebo trpel, alebo by mal komplexy. Zvolila by som zvedavosť, je zvedavý, nech sa to týka čohokoľvek,“ povedala spisovateľka Eva Bacigalová. Práve zvedavosť potvrdil aj samotný herec, keď prvýkrát siahol po pervitíne. Bol zásadový voči alkoholu a ako sám hovorí, začal ho piť. Bol zásadový voči tráve a začal ju fajčiť.
Ako opísal psychiater, pervitín zvýši rýchlosť, aktivitu a zároveň, keď o ňu prídete, tak vám ten život ide veľmi pomaly, to je tá závislosť. Potom ale prídu psychické problémy, paranoje, ľudia majú strach, utekajú pred okolím, môžu mať halucinácie. „Nikdy som nič kvôli tomu nezapredal, nič som nezobral z domu, nič som neukradol, akurát dušu som si zapredal. Zničil som najbližších, ale mal som pocit, že akurát seba nie,“ priznáva herec.
Dušan - narkoman
Jedného dňa sa Dušan zastavil a uvedomil si spúšť, ktorú za sebou zanecháva. „Prvýkrát som si uvedomil, že to musím nejako vyriešiť práve vďaka Soni. Videl som, aká je utrápená a cez ňu som zbadal, že niečo nie je v poriadku, že je to hrozné a išiel som to riešiť. Jedného dňa som prestal brať pervitín a telo to po deviatich dňoch nezvládlo a skolabovalo,“ opisuje. Vyhľadal preto odborníka. „Prišiel Dušan, narkoman,“ hovorí MUDr. Ľubomír Gabriš, psychiater z kliniky v Nových Zámkoch. „Musel sa zaradiť do liečby, ako človek, ktorý má problém, nie ako človek, ktorý niečo znamená. Myslím, že to bola Dušanova chyba, že odišiel skôr, ako mal. To mu do dnes vyčítam a aj budem. Musí byť trpezlivý a postupne si život budovať. Čo stratil sa nedá získať za jeden deň. My učíme to, že treba prísť skôr, ako je problém.“
Napriek tomu, že sa Dušan začal liečiť, k pervitínu sa vrátil. „To som nepochopil do dnes, možno niekedy to pochopím,“ hovorí.
Životom pre Cinkotu bola práca. Kvôli drogám o ňu prišiel. Do jednej premiéry vkladal všetko, no nedostavil sa na ňu, lebo odpadol. Ocitol sa v nemocnici a až tam si začal uvedomovať, čo sa vlastne stalo. Drogy ho zničili, odpísali z každodenného života. „Unikol mi život, nechápal som, že ráno musím vstať, umyť si zuby a ísť si niečo kúpiť, keď som hladný. Pred tým tu všetko bolo,“ opisuje svoje vtedajšie pocity Cinkota.
Opäť tie drogy
Po nepríjemnom zážitku, ktorý opísal ako tragédiu, sa usiloval abstinovať a nanovo žiť, no opäť sa k drogám vrátil. Tentokrát mu zobrali viac ako vzťah, viac ako prácu, zobrali mu slobodu. „Neviem, čo sa dialo. Mal som pocit, že musím pomáhať. Dostal som sa k človeku, ktorý bol zamotaný. Ocitol som sa u neho dvakrát - trikrát, počkali tam na mňa, a tak sa to vlastne všetko skončilo. Všetko sa deje samo. Príšerné. Tak som to vnímal. Robím pre svet, rozdávam sa a zrazu mám ísť do basy. Prečo? Za to, že beriem drogy? Komu ubližujem, komu robím zle? Ak, tak sebe. Bol som zmätený. Bral som to ako krivdu,“ hovorí.
Z väzby na slobodu
Vo väzbe v Bratislave potom prežil 13 mesiacov, podarilo sa mu to vďaka knihám, ktoré intenzívne čítal. Po návrate na slobodu, začínal od nuly. Ako povedal, najťažšie bolo pre neho vrátiť sa k mame do Banskej Bystrice a pýtať si najesť. „Vrátil som sa do svojej detskej izby a bol som mesiac v depresiách, nič som nerobil. Potom som si našiel prácu v jednom hoteli, montoval som lustre, mám maturity z elektriky, a tým som si začal slušne zarábať, až kým som neprišiel do Bratislavy do dabingu.“
Dušanovi sa začalo opäť dariť. Prišli ponuky z divadla a televízie. Žil v abstinencii a všetky svoje zážitky s drogami vložil do hry Pikový kráľ. „Strašný názov. Tak som sa cítil. Bolo to o mojom živote, veľa zo vzťahu so Soničkou, chcel som vypovedať, čo všetko môže ľudí stretnúť, ak do toho spadnú.“
Nová láska
Po jednom z predstavení za ním prišli dve študentky, aby im poskytol rozhovor do časopisu. „Z jednej z nich sa vykľula najúžasnejšia žena môjho života, manželka Zuzka. Ona ma naučila opäť veriť láske, veriť vzťahu, manželstvu.“
Zuzana Cinkotová začala pri svojom manželovi vnímať dôsledky jeho minulosti. „Pri človeku, ktorý je závislý na drogách, je strach z toho vrátenia sa vždy a podľa mňa tí blízki musia mať aj rešpekt voči tomu a celý život je obava, teda určite z mojej strany."
Ako povedal psychiater, recidíva nezačína tým, že človek si zoberie opäť drogu, ale recidíva znamená zmenu správania, zmenu v rámci prístupu k povinnostiam, prvé klamstvá. To sú varovné signály, človek sa začína ako keby vracať k pôvodnému správaniu. „Zuzka má môj obdiv, ako dlho to vydržala a stojí za ním. Prajem jej, aby to malo nejaké ovocie, aj ona si zaslúži mať dobrý partnerský vzťah, veľa pre to robí."
Po tom, čo Dušana prepustili z väzby, bol na slobode päť rokov. Oženil sa so Zuzkou, plánoval rodinu, našiel si prácu. Do toho prišiel tvrdý rozsudok - osem rokov. „Do poslednej chvíle som verila, že ho oslobodia. V tej chvíli sa mi zrútil svet,“ hovorí so slzami v očiach Cinkotova manželka.
Pocity priamo spoza mreží
„Väzenie človeka určite zmení. Najdôležitejšie je, aby som to obrátil vo svoj prospech. Dá sa z toho zobrať veľa pozitívneho. Verím, že so Zuzkou vydržíme spolu, verím, že som nestratil všetkých priateľov. Spoznal som život zo všetkých stránok a vrátil som sa nazad k láske, za čo som vďačný Zuzanke. A tá láska by nás mala postaviť opäť na nohy,“ dodáva Dušan. Zuzka jeho slová dopĺňa: „Som presvedčená, že nechcem žiadneho iného chlapa do konca života, je to môj osudový muž.“
„Ja si myslím, že Dušan sa má zamerať na to, aby sa ešte liečil a dotiahol to do konca. Nech zváži pokoru, nemať veľké sny, veľké ciele, ale začať pomaly, vážiť si koho má vedľa seba. Byť s tými, čo ho neopustili, čo stoja za ním a pomaly si budovať život, má ho ešte pred sebou,“ dodáva lekár.
„Každé ráno vstanem s tým, že zaklope na dvere a príde domov a budeme mať krásny, šťastný a dlhý život,“ uzatvára milujúca manželka Zuzka.
