BRATISLAVA – Za mimoriadne zásluhy a celoživotné úsilie pri obrane demokracie a ľudských práv odovzdal dnes v Bratislave prezident SR Andrej Kiska štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy in memoriam Nataľji Gorbanevskej a Medailu prezidenta SR Viktorovi Fajnbergovi. Tí sa pred 46 rokmi v auguste zúčastnili protestu na Červenom námestí v Moskve, kde vyjadrili nesúhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, za čo boli zatknutí a niekoľko rokov väznení.
Medailu prezidenta SR udelil aj ďalším účastníkom protestu, Vladimirovi Dremľugovi a Pavlovi Litvinovovi, ktorú im odovzdá Veľvyslanectvo SR vo Washingtone.
Podľa Kisku aj po desiatkach rokov nesie ich čin výnimočné posolstvo odvahy, pretože vtedy mladí ruskí intelektuáli dokázali vyjadriť svoj názor a nesúhlasiť s jednou z najtragickejších udalostí novodobých dejín Slovenska. „Je pre mňa dôležité, aby skutok týchto ôsmich statočných pomohol dnešnej mladej generácii pochopiť, že cesta k slobode a demokracii bola ťažká a vyžadovala si priniesť obeť,“ povedal prezident. Ruských demonštrantov považuje za príklad vysokej morálnej vyspelosti a odhodlania brániť svoju pravdu nenásilnými formami.
Štátne vyznamenanie za Gorbanevskú prišiel prevziať jej syn Jaroslav Gorbanevskij. Na ceremónii povedal, že aj v súčasnosti môžeme spraviť niečo pre svoju slobodu. „Ak by tu bola dnes moja mama, istotne by povedala: „Cesta k demokracii je ťažká a ťažkou navždy ostane,“ uviedol.
„Vy ste vlastne potomkami, za ktorých sme aj my bojovali na Červenom námestí, lebo starý režim sa nechcel pokoriť, ale napokon došlo k zmene,“ skonštatoval Fajnberg, podľa ktorého Slovensko svoju slobodu získalo a malo by si ju stále chrániť. „Ruský trójsky kôň, naplnený zelenými chlapcami, je tu opäť a blízko vašich hraníc,“ dodal.
Protest proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa konal 25. augusta 1968 na moskovskom Červenom námestí. Zúčastnili sa ho ôsmi občania, ktorí držali transparenty s heslami - Strácame najlepších priateľov, Ruky preč od ČSSR či Za vašu a našu slobodu. Po niekoľkých minútach boli zadržaní a poslaní do väzníc, psychiatrických liečební alebo pracovných táborov. Po prepustení väčšina z nich emigrovala do západnej Európy a USA.
