BRATISLAVA - Väčšina pracujúcich Slovákov živí neprispôsobivých Rómov z osád. Túto zaužívanú predstavu totálne prevrátili naruby slovenskí ekonomickí analytici. Podľa nich dávky, ktoré putujú z rozpočtu na rómsku problematiku, vôbec nie sú veľký problém. Výdavky štátu pre Rómov sú zanedbateľné percentá, viac dajú politici napríklad na vianočný dôchodok!
Analytici inštitútu INESS dokázali, že Rómovia zo slovenského systému nečerpajú také veľké množstvo sociálnych dávok, ako si veľa ludí myslí. "Jedným z vážnych sociálnych problémov Slovenska je problematické spolužitie Rómov s majoritou vo viacerých kútoch Slovenska. Výsledkom je všeobecne rozšírené presvedčenie, že pracujúca majorita živí zo svojich daní najmä mnohopočetné rómske rodiny poberajúce sociálne dávky," píšu vo svojej analýze.
Sociálne dávky poskytované na Slovensku mnohopočetným rodinám s viac ako štyrmi deťmi, a to vrátane rómskych, predstavujú 0,3 % zaplatených daní a odvodov. Štát vynaloží na dávky v okresoch, v ktorých žijú odhadom dve tretiny Rómov, 578 miliónov eur, čo je 2,2 % všetkých verejných výdavkov, pričom príjemcami nie sú len Rómovia.
"Sociálna podpora mnohodetných rodín nie je problém, ktorý treba akútne riešiť. Z pohľadu deficitu verejných financií sú rádovo 10-násobne vyššie sumy, ktoré treba nájsť, aby sme deficit verejných financií znížili," povedal dnes autor projektu Ján Dinga.
Inštitút vypracoval publikáciu "Rómovia a sociálne dávky", ktorá sa problematike venuje z pohľadu verejných financií. Dospel k záveru, že rómska problematika je v prvom rade sociálnym, a nie fiškálnym, teda rozpočtovým problémom. Štúdiou chce rúcať mýty, ktoré sa šíria na Slovensku, že pracujúca majorita živí zo svojich daní najmä Rómov poberajúcich sociálne dávky.
"Na sociálnu podporu mnohodetných rodín s viac ako štyrmi deťmi míňame ročne menej, ako napríklad v tomto roku štát vynaloží na vianočný príspevok poberateľov dôchodkových dávok," poznamenal Dinga.
Vo forme dávky v hmotnej núdzi a príplatkov sa ročne všetkým poberateľom, nielen Rómom, vypláca približne 270 miliónov eur, čo je necelé 1 % všetkých verejných výdavkov, z toho 17 miliónov eur ročne poberajú rodiny s viac ako 4 deťmi. Tie dostávajú ročne prídavky na dieťa vo výške 15 miliónov eur. "Podobne ako v prípade dávky v hmotnej núdzi ide o kvapku v mori verejných financií, keďže len v roku 2014 chýba štátu k vyrovnanému rozpočtu 147-násobok tejto sumy," uviedol Dinga.
Podľa riaditeľa INESS Richarda Ďuranu výdavky na sociálne dávky pre mnohopočetné rodiny vrátane rómskych tvoria len zlomok verejných výdavkov. "Vnímame určité zaužívané stereotypy v myslení ľudí. Preto aj cieľom projektu, ktorý dnes spúšťame aj na webovej stránke, je posunúť sa ďalej. Teraz sa bavíme o tom, či to je, alebo nie je veľa peňazí. Rád by som bol, keby sme sa bavili už o tom, či tie verejné financie ako celok sú využité najlepším spôsobom," povedal.
Na Slovensku podľa Atlasu rómskych komunít žije 403.000 Rómov, čo predstavuje 7,4 % populácie SR. Zdrojom analýzy inštitútu boli aj údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne. Keďže na Slovensku príslušné úrady neevidujú etnicitu poberateľov jednotlivých dávok a prídavkov, inštitút si zvolil pomocné nástroje s cieľom identifikovania poberateľov dávok v rómskej komunite. "Bežným predpokladom je predstava, že rómske rodiny sú mnohopočetné. V analýze sme preto hodnotili, aká časť verejných zdrojov je poskytovaná mnohodetným rodinám, to je rodinám s viac ako 4 deťmi, alebo do okresov s najväčším počtom detí v mnohodetných rodinách," objasnil Dinga.
INESS bude šíriť osvetu ďalej na školách, oslovovať poslancov. "Ak sa niekto bude usilovať 'osekať' sociálne dávky, mal by povedať, čo treba urobiť, aby tí ľudia prežili a zároveň si našli prácu," povedal Ďurana.
